Hokejisti Topoľčian nechcú poľaviť, účasť v baráži by bola snom

Nielen o aktuálnej sezóne, ale aj o celej doterajšej kariére sme sa porozprávali s kapitánom HC Topoľčany Milošom Bystričanom.

Miloš Bystričan (27) je už tretiu sezónu kapitánom Žochárov. Tento kvalitný prvoligový obranca začínal najskôr v útoku, no neskôr sa stal pilierom v zadných radoch. Až na polročné hosťovanie v juniorke Nitry je po celú kariéru verný topoľčianskym farbám.

Kedy a ako sa vôbec Miloš Bystričan dostal k hokeju?

– Začiatky boli veľmi pekné. Otec ma nechal v „ladárni“ u pána Naňa a tam som okúsil po prvýkrát ľad. Postupne som sa dostal do prípravky, ktorú vtedy viedol pán Režný. Už tam ma to chytilo, a tak som postupne prešiel všetkými kategóriami až do tímu seniorov. Hokej ma neskutočne bavil, mohol som si tak vybíjať nadbytočnú detskú energiu. Postupne ma viedli tréneri ako Bednár, Pekarčík, či Paulovič. Veľmi pekné spomienky mám na účinkovanie v dorasteneckom tíme, kde sme sa s Topoľčanmi stali vicemajstrami krajiny v Extralige. Vtedy nás viedlo trénerské duo Miloš Paulovič a Vladimír Pekarčík. Po tomto úspechu som prešiel do juniorky, kde sme hrali I. ligu i Extraligu. A v sedemnástich rokoch ma tréner Paulovič zobral po prvýkrát k seniorom.

V mládežníckom veku ste s dorastom obsadili na Slovensku druhé miesto v Extralige. Na dlhšiu dobu to bolo jedno z najlepších umiestnení pre topoľčiansky hokej...

– Vicemajstrami sme sa stali v roku 2006 a to sme boli v Extralige dorastu nováčikom súťaže. Topoľčiansky tím bol veľmi silný, tvorili ho hráči ako Janček, Tvrdík, či Milan Kytnár, ktorý sa ako jediný z nás uchytil vo vrcholovom hokeji a momentálne bojuje o slovenský titul v drese Zvolena. Síce sme v tej sezóne boli niekoľko kôl dokonca i na prvom mieste, i zisk striebra bol pre nás obrovským úspechom. Po dlhých rokoch, od čias Šatana, či Višňovského, sme opäť dokázali dostať topoľčiansky hokej na vrchol.

Miloš Bystričan s priateľkou Miriam. (zdroj: ARCHÍV M. B.)