BRODZANY. Meno baróna Gregora Friesenhofa nepatrí na Slovensku medzi tie najznámejšie. No stačí ho spomenúť v Ponitrí, v dedinkách Nedanovce, Krásno či Brodzany, alebo sa naň opýtať meteorológov – a sme doma. Práve jeho zásluhou sa Uhorsko mohlo pýšiť prvým agrometeorologickým observatóriom v celej Európe. Barón Friesenhof ním chcel pomôcť domácim poľnohospodárom, zápasiacim s vrtochmi počasia i nevzdelanosťou.
Kto bol barón Friesenhof?
Rodený Petrohradčan sa narodil v roku 1840 rakúskemu diplomatovi Gustávovi Friesenhofovi a ruskej šľachtičnej Natálii I. Zagriašskej, ktorá bola sesternicou manželky Alexandra S. Puškina. Diplomat ešte počas synovho detstva kúpil kaštieľ v Brodzanoch. Rodina ho používala ako letné sídlo. Dnes v ňom sídli Slovanské múzeum pomenované práve po A. S. Puškinovi, v pôsobnosti Slovenskej národnej knižnice, kde sa o živote rodín Friesenhofovcov a Oldenburgovcov, spriaznených s ruským spisovateľom, dozvedáme viac.
Už deväťročnému Gregorovi zomrela matka a otec sa oženil druhýkrát. Nešiel pritom ďaleko od rodinného kruhu. Za manželku si vyhliadol spisovateľovu švagrinú – Alexandru N. Gončarovovú, s ktorou sa v Brodzanoch natrvalo usadil. Dvanásťročný mladý Griša, ako Gregora v detstve nazývali, získal náhradnú matku, no nezískal vrúcnu materinskú lásku, čo azda viedlo k zvláštnostiam jeho povahy. Ovplyvniť to mohlo tiež narodenie nevlastnej sestry Natálie.
Barónsky čudák s vlastným životom, čo miloval Slovákov
Od príslušníka vyššej spoločnosti sa očakávalo noblesné správanie a zjavná príslušnosť k svojmu stavu. Už mladý Gregor Friesenhof nezapadal do žiadnych tabuliek a jasne si určil svoje smerovanie. Namiesto večierkov a zábaviek holdoval prírodovedným odborom a, doslovne, rýpaniu sa v zemi. Skúmal pôdu, poveternostné vplyvy na pestovanie plodín, zlepšovanie obrábania pôdy, čo neskôr aplikoval do svojej praxe. Výrazne mu k tomu pomohlo štúdium na Hospodárskej akadémii v Mosonmagyaróvári. Keď zavádzal na svojom vlastnom hospodárstve vyskúmané novoty, miestni gazdovia ho považovali za podivína. Trvalo to síce dlho, no zmenili svoj názor.
To však neboli Friesenhofove jediné záľuby. Písal básne, zaoberal sa astronómiou, geológiou, archeológiou a v neposlednom rade milovanou meteorológiou, s čím súvisela aj jeho redaktorská práca.
A keďže vyrastal viac v ľudovom ako šľachtickom prostredí, naučil sa pekne hovoriť po slovensky.
Dokonca počas vysokoškolských štúdií sledujúc politické dianie v krajine, fandil slovenskému národnému hnutiu natoľko, že založenie Matice slovenskej mladý, len 23-ročný, barón podporil nielen materiálne (na stavbu sídelnej budovy prispel 16 zlatkami), no sám organizoval finančné zbierky. Nekonvenčne sa zachoval aj ako zakladajúci člen Matice slovenskej. Keďže bol príslušník šľachty, svojou účasťou zvýšil jej prestíž, a to i napriek možnej diskreditácii svojej osoby ostatnou aristokraciou. Vlastné úprimné presvedčenie podčiarkol básňou Búrka nad Slovenskom, ktorú pri príležitosti otvorenia Matice uverejnil v časopise Sokol 30. júla 1863.
Jeho aktívnu prácu v prospech Slovákov ocenil básňou pod názvom K môjmu ľudu v tom istom časopise a roku anonymný pisateľ pod pseudonymom Nitran.
Za čo mu vďačili roľníci a statkári?
Barónova práca v oblasti agrometeorológie a agronómie sa dá zhrnúť do dvoch oblastí. Ako praktik aplikoval zásady racionálneho hospodárenia na svojich majetkoch. Ako publicista, vedec a organizátor zas nadšene propagoval a šíril nové poznatky ďalej.
Najprv sa usadil v Nedanovciach, kde hospodáril na prenajatých pozemkoch, neskôr už gazdoval na vlastnom v susednej obci Krásno. Na svojom gazdovstve zriadil ešte v roku 1866 meteorologickú stanicu. Jej technické vybavenie umožňovalo meranie tlaku, vlhkosti a teploty vzduchu, intenzitu žiarenia, zrážok, smeru a rýchlosti vetra a teploty pôdy. V roku 1881 ju s novým technickým vybavením prebudoval na prvé agrometeorologické observatórium nielen v Uhorsku, ale aj v Európe.
Gregor Friesenhof si dlhodobo uvedomoval, že ak chce pomôcť miestnym roľníkom, treba zapracovať na ich vzdelanosti, zlých sociálnych a materiálnych podmienkach, nehovoriac o osvete moderných metód obrábania pôdy a chovu dobytka. Zmenu prinieslo založenie Hospodárskeho spolku pre údolie Nitry v roku 1872 v spolupráci s miestnymi statkármi. Na tú dobu mal spolok až neštandardne demokratické princípy.
Barón prednášal po dedinách, hovoril o dôležitosti nových osív, hnojív, skvalitnení chovu nákupom plemenných býkov, podporoval tiež nákup poľnohospodárskej techniky, ktorú dokonca i sám konštruoval.
Aktívny až do konca
No nielen to. Za pomoci spolku vybudoval sieť takmer 30 meteorologických staníc sledujúcich územie údolia rieky Nitra. V Uhorsku zriadil ďalších 600 staníc na pozorovanie búrok. Získané informácie si nenechával sám pre seba. Ako mladý barón začal publikovať na stránkach Obzoru, najvýznamnejšieho slovenského hospodárskeho časopisu v 19. storočí, v ktorom uverejňoval seriál článkov Hospodársko-lučbárske listy.
Keďže si pri observatóriu zriadil tlačiareň, publikačná a osvetová činnosť baróna sa rozšírila. Svojho času tlačil dvojtýždňové predpovede počasia, 15 rokov vydával vlastný meteorologický časopis Der Laubfrosch (Rosnička), viac ako desaťročie časopis Idôjárás (Počasie), no aj trojjazyčné mesačné správy Hospodárskeho spolku údolia Nitry v slovenčine, nemčine a maďarčine.
V roku 1879 vydal knihu Náuka o počasí, alebo praktická meteorológia podaná populárne. Za 40 rokov svojej aktívnej činnosti publikoval viac ako 150 vedeckých prác v najvýznamnejších európskych časopisoch.
Ako to však býva, mnoho aktivít požerie mnoho peňazí a mnoho aktivít na nedostatku peňazí i stroskotá. Sám barón sa svojou prácou ako vedúca osobnosť spolku mimoriadne zadĺžil a viaceré nápady nemohol realizovať. Keď v roku 1913 zomrel, zostala po ňom široká škála bohatých činností s puncom jedinečnosti. Venoval ich tým, ktorých mal rád, obyčajným ľuďom.
Zdroj: Dikda.eu
