Petrovi Zaťkovi učaroval curling, predstavil sa i na paralympiáde

„Keďže som bol v bezvedomí a na okolnosti pádu z mosta vysokého približne päť metrov si nespomínam, tak by som sa k tomu nerád vyjadroval aj po rokoch. Policajné vyšetrovanie neprinieslo relevantné výsledky, napriek určitým indíciám, ktoré boli“, vyjadruje sa k tomuto nešťastnému momentu. Aj po rokoch je však vďačný manželom Kučerkovým, že mu vtedy zabezpečili prvú pomoc.

Peter aj napriek svojmu hendikepu zostal športu verný. A dokonca na nedávnej paralympiáde v Pjongčangu reprezentoval Slovensko v curlingu.

Po nešťastí v roku 2006 ste zostali pripútaný na invalidný vozík. Ako ste sa vôbec dostali k športovaniu? Kto vás k nemu priviedol?

– Šport mi bol blízky odmalička, a preto som naň nezanevrel ani po mojom úraze a hľadal som možnosti ako sa aktívne realizovať. V NRC Kováčová som spoznal veľa kamarátov a aj športovcov. Postupne som sa nakontaktoval na dnes už nebohého Andreja Germiča a skúšal som pár rokov atletiku – vrh guľou a hod oštepom. Bol som aj na zopár mítingoch v Čechách a v Chorvátsku. Neskôr ma však na curling zlanárila spoluhráčka Monika Kunkelová, z ktorou sme sa spoznali práve v NRC Kováčová.

Podľa čoho ste si vybrali šport? Kde ste chodili trénovať?

– Curlingu som sa začal venovať asi pred piatimi rokmi, kedy sa moji súčasní spoluhráči práve pripravovali na ich prvé paralympijské hry do Soči. Možno i to bolo impulzom a motiváciou pre mňa, aby som sa raz dostal na paralympiádu. Na Slovensku máme iba dve curlingové haly, obe v Bratislave. Spoluhráči však pochádzajú z celého Slovenska a najmä dvaja pochádzajúci z východu to majú spolu s trénerom najďalej. Pre mňa teda nie je až takým problémom pravidelne trénovať a dochádzať do Bratislavy.

Peter Zaťko pri ceremoniáli spoločne s Dušanom Pitoňákom. (zdroj: ARCHÍV P. Z.)

Ako často sa stretávate so spoluhráčmi? Kde trénujete?

– Najskôr som istý čas odolával, že sa prídem niekedy pozrieť a skúsim si zatrénovať. Na ľade je dosť zima a mnohých to odrádza. Zápas či tréningová jednotka trvá asi dve hodiny. Počas sezóny sa stretávame dva až trikrát do mesiaca, spravidla cez víkendy. Trénujeme vždy dva až tri dni a počas dňa sme štyri hodiny na ľade. Okrem tréningov hrávame aj stredoeurópsku ligu v curlingu vozíčkarov v Prahe, kde sa stretávame s najlepšími českými tímami. Zo zahraničných účastníkov sú tam aj Poliaci, Nemci či Taliani. Na Slovensku sme účastníkom prvej curlingovej ligy, kde súperíme s najlepšími zdravými curlermi. Je to pre nás vhodnou prípravou a v porovnaní so zdravými sme znevýhodnení, pretože nezametáme. Tento ročník sme zakončili na piatom mieste z ôsmich tímov.