František Kavulič v utorok 1. mája slávil svoje 70. narodeniny. Celý život zasvätil športu, prím hrala hádzaná, futbal i basketbal. „Do Topoľčian som prišiel v roku 1969 ako futbalista zo Spišskej Novej Vsi.“ Východniar ale nemal na ružiach ustlané. „Na futbale som sa nemohol absolútne chytiť, v jednom zápase za celý polčas mi nikto neprihral loptu. Stále som bol v očiach domácich hráčov cudzí a ešte aj východniar,“ rozrozprával sa František Kavulič, ktorého zachránil Milan Kotrba. „Milan ma stiahol, či by som neprišiel na hádzanársky tréning. Keďže som mal dobrú ľavačku, tak už v piatok som bol na tréningu a v nedeľu som stihol odohrať i prvý zápas. Hrali sme v Bošanoch, kde Topoľčany dokázali po dlhšej dobe vyhrať.“ A práve týmto víťazným zápasom sa začala písať hádzanárska etapa Františka Kavuliča. „Naplno som sa venoval hádzanej, i keď ma volali hrať futbal do Bojnej či Dvorian, ale okrem jedného turnaja som už viac na futbalové ihrisko nevybehol.“
Ľavačka Františka Kavuliča bola parádna, na konto si pripísal stovky gólov. (zdroj: ARCHÍV F. K.)Postup do II. ligy
Hádzanári Topoľčian v tej dobe hrali prvú triedu. „V tom období hrala hádzanú v podstate každá dedina, od nás až dole na južné Slovensko. Hneď sa nám podarilo postúpiť do divízie, prišiel i nový sponzor v podobe Agrostavu na čele s pánom Uhlárom. Hrali sme už pod hlavičkou Agrostav Topoľčany a v sezóne 1972/1973 sme postúpili do II. ligy. V Topoľčanoch sa vytvorila výborná partia, prišli aj posily (napr. brankár Šuran, Milan Bielický, Jakubík, Oslej a Porubský s Kobelom sa vrátili z Partizánskeho) a vyhrali sme súťaž. V tom období okrem iných tvorili káder hráči ako Edo Godál, Medzanský, Porubský, Kobela, Farkaš, Dolný, Jelenčík a ďalší,“ vyratúval F. Kavulič. K tomuto úspechu sa musia zaradiť i tréneri Gergel, Šellei a Arendáš.
