BOJNÁ. Noc z 3. na 4. mája 1950 bola na prvý pohľad ako každá iná, no do histórie nášho regiónu a obce Bojná sa zapísala nezmazateľnými písmenami. Ozbrojené bezpečnostné zložky štátu totižto vtrhli do kláštora Školských bratov v Bojnej a násilne ukončili ich takmer päťdesiatročné pôsobenie v obci. Táto udalosť bola súčasťou akcie „K“, ktorá je dnes smutne známa aj ako Barbarská noc.
Kláštor strážili s guľometom
Ani po 68. rokoch sa však na školských bratov nezabudlo a Konfederácia politických väzňov Slovenska v stredu 16. mája zorganizovala pietne stretnutie na tieto smutné udalosti.

Stretnutia sa zúčastnil aj najmladší zo Školských bratov, dnes už 92-ročný Július Vörös, ktorý si na svoj násilný odsun z Bojnej dodnes spomína. Po akcii K1 z 13. na 14. apríla 1950, kedy príslušníci Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti obsadili všetky väčšie mužské kláštory v celom Česko-Slovensku zavládol strach aj v Bojnej. Riaditeľ školy sa bol podľa pána Vörösa informovať v Topoľčanoch o osude kláštora. Bol chlácholený, že učitelia budú vždy potrební... Aj napriek tomu boli rehoľníci prezieraví a na odsun sa čiastočne pripravili. Noviciát, ktorý Školskí bratia mali, rozpustili a poslali študentov domov z obavy, čo sa môže stať. Kto nebol zaviazaný večnými sľubmi, z kláštora odišiel k príbuzným a nestal sa priamou obeťou perzekúcií. Bratia sa tiež snažili ukryť najvzácnejšie predmety, ktoré sa nachádzali v kláštore.
„Zo sna nás zobudilo svetlo a rámus štyroch ozbrojencov. Mali sme sa rýchlo obliecť a zísť sa pod bránou pri kaplnke. Presunuli nás do autobusu a neprezradili kam ideme. Nadránom nás doviezli do kláštora v Močenku,“ pokračoval v svojom rozprávaní Vörös. Pamätníci si dodnes pamätajú, že niekoľko dní bol pred bránou kláštora guľomet a nikto nemohol von, ani dnu.