Po minuloročnom treťom mieste vystúpilo Agro ešte vyššie. V aktuálnej sezóne sa hráči HK Agro Topoľčany tešia zo zisku strieborných medailí, keď vo finále jedenkrát dokázali poraziť i majstrovský Prešov. Aj preto sa oslavy konali v topoľčianskej hale, ktorú čaká rekonštrukcia.
Trénerský rukopis Pavla Farářa slávi úspech. Topoľčany z ostatných dvoch rokov majú dve medaile, a tak sa radia na vrchol slovenskej hádzanárskej špičky. O celej sezóne, ako aj o najbližších plánoch, sme sa porozprávali s trénerom HK Agro Topoľčany – Pavlom Farářom.
Sezóna sa skončila, Agro je strieborné. Aké sú vaše prvé pocity po dvojročnom pôsobení v Topoľčanoch?
– Zatiaľ môžem hovoriť len o spokojnosti. Pracujeme s mladým tímom, kde zopár starších hráčov predáva skúsenosti tým začínajúcim. Po minuloročnom bronze sme i v tejto sezóne chceli získať medailu a tiež sme sa v semifinále chceli vyhnúť Prešovu, aby sme mali šancu postúpiť do finále. Všetko nám po výsledkovej stránke klaplo a play-off bolo jednoducho spanilou jazdou. Po sezóne plnej zranení sme do play-off vstupovali kompletní a všetko sadlo tak, ako malo. Výsledkom je striebro a jedna finálová výhra proti Prešovu znamenala oslavy na domácej palubovke. Čo viac sme si mohli priať?
Veľa ľudí nám neverilo, priznáva legenda z bránky Čítajte Toto všetko je ale výsledok dobrých podmienok, ktoré vďaka majiteľovi klubu máme na prípravu. Taktiež musím poďakovať celému realizačnému tímu (J. Čerňan – kondičný tréner, P. Kopecký – vedúci družstva, P. Svitek a M. Pargáč – maséri), ktorí svoju prácu odvádzajú na sto percent. Veľká poklona patrí samozrejme hráčom za ich prístup a nasadenie – v konečnom dôsledku sú to oni, kto na palubovke musí predvádzať výkony. Dúfam, že táto finálová účasť s takouto diváckou kulisou je povzbudením do ďalšej tvrdej práce.
Po dlhodobej časti ste obsadili tretie miesto. V ktorých situáciách vám bolo na lavičke najhorúcejšie?
– Neviem či najhorúcejšie, ale poriadne ťažké boli posledné dve stretnutia nadstavbovej časti. Vedeli sme, že musíme vyhrať doma s Považskou Bystricou a následne i v Bratislave. Chlapci to ale zvládli, a tak sme nemuseli čakať na ostatné výsledky.
V semifinále ste dvakrát uspeli na palubovke Pov. Bystrice. Agro ovládlo sériu 3:0 na zápasy, kedy ste vedeli, že pre Topoľčany môže byť táto sezóna úspešná?
– Už som to povedali i po semifinále. Výsledkovo to vypadalo ako jednoznačná záležitosť, ale všetky tri stretnutia boli nesmierne ťažké a rozhodli v nich maličkosti. S odstupom času môžem povedať, že rozhodol asi prvý zápas v Považskej Bystrici, kde sme otočili stav stretnutia a nakoniec sme vyhrali o osem gólov. To bolo asi pre psychiku hráčov to, čo ich naštartovalo a aj s trochou šťastia sme túto sériu už z rúk nepustili. O postupe do finále som však na sto percent veril až v záverečných desiatich minútach tretieho zápasu v Považskej Bystrici.
Pred finále ste si priali aspoň raz poraziť Prešov. To sa vám splnilo. Ťažko sa potom motivovalo na ďalšie zápasy?
– Áno. Naše prianie poraziť Prešov vyšlo hneď v prvom domácom stretnutí. Ale práve v tomto stretnutí sme dokázali, že sa dá hrať s každým a tiež si myslím, že aj hráči mali veľkú motiváciu Prešov aspoň raz poraziť. No a plné tribúny a atmosféra týchto stretnutí – neviem si predstaviť hráča, ktorého by to nemotivovalo.
Posledný zápas, po ktorom ste si prevzali medaile, bol oslavou hádzanej. Čo treba v Topoľčanoch urobiť pre to, aby fanúšik pravidelne chodil na zápasy počas celej sezóny?
– Osobne si myslím, že plné tribúny po celú sezónu asi nedosiahneme. Bohužiaľ, zatiaľ väčšina športových zápasov nie je braná ako spoločenská akcia (napríklad ako v Nemecku) a diváci viac chodia za úspechom. Musíme sa ale pokúsiť i naďalej hrať atraktívnu hádzanú, ktorá bude prinášať výsledky a radosť. Verím, že ľudia si tak cestu do haly nájdu. Dúfam, že pripravovaná rekonštrukcia haly prebehne podľa predpokladov a i nové prostredie, ktoré si Topoľčany určite zaslúžia, pritiahne do haly ďalších divákov.
Stali ste sa vicemajstrom Slovenska. Na čo sa teraz tešíte najviac počas pauzy pred novým súťažným ročníkom?
– Na rodinu. V priebehu roka ich poriadne nevidím a na naše dve deti je manželka tak viac-menej sama. Aj jej patrí obrovské poďakovanie za trpezlivosť pri mojej práci. Teraz sa budem snažiť im to vynahradiť a snáď i manželka bude mať trocha voľna a oddychu.
Je známe, že topoľčiansku halu čaká rekonštrukcia. Ako to ovplyvní vašu letnú prípravu? Už je známe, kto sa do nej i zapojí? Nastane nejaký rez v kádri?
– Ako som už uviedol, dúfam, že všetko vyjde. Príprava na novú sezónu bude trochu odlišná. Plánujeme viac výjazdov za súpermi, proti ktorým odohráme priateľské stretnutia. Dôvodom je práve spomínaná rekonštrukcia a taktiež to, že by sa do prípravy mali zapojiť i niektorí mladí odchovanci topoľčianskej mládeže, a tak potrebujeme, aby sa čo najrýchlejšie zapojili do nášho herného systému. Na to, ako bude vypadať káder pre ďalšiu sezónu, je ešte skoro hovoriť, ale dúfam, že vzhľadom k mladému veku našich hráčov nedôjde k nejakým výrazným zmenám a my budeme aj naďalej pokračovať v nastolenom trende.
