TOPOĽČANY. Zážitky, dobrodružstvo a spomienky. Aj takto by sa dal charakterizovať desaťročný pobyt veterinára Milana Jeřábka v Zambii.
Dnes už 86-ročný dôchodca sa narodil v Prahe, no väčšinu svojho života strávil na Slovensku.
Po získaní vysokoškolského diplomu v roku 1961 a uzavretí manželstva s Košičankou Annou sa už do Čiech nevrátil a svoju veterinárnu prax začal v Bojnej.
Dobrodružstvo vďaka náhodnému letáku
Nemocnica sa pripravuje na veľký redizajn. Prestavba bude trvať až do roku 2022 Čítajte V rokoch 1967 až 1969 absolvoval postgraduálne štúdium tropického a subtropického veterinárstva spolu so štúdiom angličtiny na Vysokej škole poľnohospodárskej v Prahe. Rozhodol o tom nielen náhodný leták, ktorý ponúkal štúdium v rámci pomoci rozvojovým krajinám, ale aj jeho záujem o Afriku, ktorý siahal až do školských čias. Ešte ako gymnaziálny študent totižto chodil do Náprstkovho múzea v Prahe obdivovať cudzokrajné etnografické zbierky známeho českého cestovateľa Emila Holuba.
Sen o ceste do Afriky sa mu podarilo splniť v roku 1977, kedy odišiel pracovať ako expert a štátny okresný zverolekár do mesta Kolomo v Zambii.
Život v Afrike však nebol jednoduchý. V rámci svojej odbornej praxe mal na starosti územie veľké asi ako západné Slovensko, po ktorom sa prepravoval letecky i autom. Manželka za ním pricestovala po určitom čase, Afriku znášala ťažko. „Všade bol samý had, komáre a všelijaká iná háveď. Nepoznala jazyk a okrem mňa tu nemala nikoho. Bola z toho nešťastná, a preto som ju chcel poslať naspäť domov. Našťastie sa postupne zoznámila s miestnymi ženami. Začali si medzi sebou vymieňať recepty a postupne sa naučila aj reč. Nakoniec si zvykla a zostala so mnou,“ zaspomínal si Jeřábek, ktorý v prípade nákazy nariaďoval izolácie či presuny zvierat, liečil choré zvieratá a pitval uhynutých jedincov. Staral sa nielen o hospodárske zvieratá, ale aj o divú zver v rezerváciách. V roku 1980 uzavrel pracovný kontrakt so spoločnosťou Zambia Agricultural and Trading Cooperative v Chome, v ktorej bolo združených 25 komerčných farmárov. Pôsobili na území veľkom ako Slovensko, kde chovali najmä hovädzí dobytok, kone a hydinu.
Zachránil ho kufrík
Milan Jeřábek spojenie s farmármi udržiaval prostredníctvom vysielačky a nepretržite im musel byť k dispozícii. Aj napriek vysokému pracovnému nasadeniu a neľahkým životným podmienkam veterinár spolu s manželkou v Zambii prežili rovné desaťročie.
Jeřábkovci prišli do Zambie len niekoľko rokov po tom, ako sa krajina vymanila spod britského protektorátu. Napäté vzťahy v hraničných oblastiach a boje domácich bojovníkov za slobodu prinášali do spoločnosti samostatného štátu nepokoj, dokonca až ohrozenie života bielych prisťahovalcov.
Pri jednom z pracovných výjazdov sa nevyhol stretnutiu s bojovníkmi ani pán Jeřábek. Nezadržali ho len vďaka tomu, že v jeho taške uvideli veterinárne náčinie. Manželia viackrát prekonali i maláriu, ktorá mala ľahší priebeh len vďaka tomu, že preventívne brali lieky. K bezproblémovému prežitiu v Zambii, kde žilo vyše 50 domorodých kmeňov, patrila tiež akceptácia mentality domorodcov. Veterinár svoje pracovné pôsobenie v Zambii ukončil v roku 1987. Po návrate domov až do odchodu na dôchodok pokračoval vo veterinárnej praxi v obci Bajč.
Zo Zambie si Milan Jeřábek priniesol množstvo vecí, ktoré získal väčšinou darom od miestnych obyvateľov. „Už od prvej chvíle, keď som vstúpil na africkú pôdu, som vedel, že po návrate domov sa budem chcieť o svoje zážitky podeliť s každým, kto bude mať záujem. Aj preto sme spolu s manželkou od samého začiatku zbierali predmety, ktoré by čo najvernejšie priblížili prírodu, kultúru a život obyvateľov Afriky, a samozrejme, aj moju veterinárnu prax v Zambii. Manželke vďačím nielen za vytvorenie exotickej zbierky, vedenie zambijskej domácnosti, ale aj za podporu mojej odbornej práce. V Zambii mi často asistovala pri veľkých operáciách a sprevádzala ma na mojich pracovných cestách. S domorodým obyvateľstvom sa rýchlo spriatelila. Často ich ponúkla vlastnoručne pripraveným pečivom a nezriedka domorodým deťom opravovala potrhané rovnošaty,“ zaspomínal si Milan Jeřábek.
Ku každému predmetu sa viaže spomienka
Po príchode na Slovensko veterinár – zberateľ svoju zambijskú zbierku dal, tak ako si kedysi predsavzal, k dispozícii verejnosti. Od svojho prvého uvedenia výstava zažila nespočetné množstvo reinštalácií v rôznych mestách na Slovensku a v Čechách. V Tríbečskom múzeu si ju verejnosť bude môcť pozrieť až do 18. augusta.
Návštevníci výstavy Spomienky na Zambiu sa môžu tešiť na širokú paletu predmetov dokumentujúcich zambijskú prírodu a spoločnosť. Pozornosť určite upúta chitenge – typický odev domorodých žien z pestrofarebných látok omotaných okolo tela, či šperky z drahých kameňov, slonoviny a sloních vlasov.
Záujem nesporne vzbudia i predmety každodennej potreby, typické hudobné nástroje, zbrane, plastiky zo vzácnych drevín a ďalšie exponáty. Na ich výrobu domorodci využili dostupné prírodné materiály, napríklad drevo, kože, rastlinné vlákna, lyká, sušené tekvice či kamene, a vyzdobili ich podľa svojho vkusu a svojich predstáv.
Africkú faunu a flóru na výstave reprezentujú viaceré zaujímavé artefakty, napríklad preparát hlavy nebezpečnej tigrej ryby, obrovské kože z pytóna, neslávne známa mucha tse-tse, leopardia koža či najväčší kokosový orech na svete coco de mer. Nechýba ani prezentácia pohotovostného veterinárneho vybavenia či škatuľka s liekom proti hadiemu jedu.
Autor: BŠ
