REGIÓN. Kedysi ozdoba alejí a verejných priestranstiev. Dnes sú však kvôli škodcom čoraz vzácnejšie. Podľa certifikovaného arboristu Marcela Trnovského, ktorý pôsobí v našom regióne, je problémom číslo 1 pre pagaštany nenápadný, asi milimetrový motýlik – Ploskáčik pagaštanový.
V minulosti obľúbené, dnes rýchlo chradnú
Prečítajte si tiež: Návštevníci kúpaliska majú konečne kde parkovať
„Je jedným z mnohých invazívnych druhov hmyzu, ktoré postupne osídľujú nové oblasti sveta v dôsledku dynamických klimatických zmien a presunu obrovského objemu tovarov a iných komodít z jedného miesta planéty na druhé,“ prezradil nám Trnovský s tým, že novým druhom chýbajú prirodzení predátori a nimi ohrozené druhy zasa nemajú dostatok času na prispôsobenie sa.
Dnes sa už nedá nevšimnúť, že pagaštany sa z verejných priestranstiev pomaly, ale isto vytrácajú, no koľko sa ich už vytratilo, je veľmi ťažké odhadnúť. Pagaštany boli v minulosti relatívne obľúbené stromy v urbánnej, parkovej aj historickej zeleni. Je to veľmi dekoratívny strom, s atraktívnymi listami a kvetmi.
„Plody sa v minulosti používali ako krmivo pre kone a dobytok a spolu s kôrou majú množstvo liečivých účinkov. Z praktického arboristického hľadiska – teda údržby a pestovania, majú ale stromy pagaštanov aj svoje nevýhody. Nevedia sa dobre brániť parazitickým hubám ani hmyzu a ich drevo veľmi rýchlo podlieha rozkladu. Stromy sa tak stávajú pre svoje okolie nebezpečné.
Toto je tiež jeden z dôvodov ich celkového úbytku. Ploskáčik tento stav samozrejme značne zhoršuje, pretože aj keď strom po napadnutí nezomiera hneď, každý rok je oslabovaný predčasným hnednutím a opadom listov,“ vysvetlil Marcel Trnovský.
Na Slovensku je okolo 25-tisíc stromov pagaštanov konských. Len menšia časť z nich je ošetrovaná. V súčasnosti sú najbežnejšie tri spôsoby ochrany. Najobľúbenejšia je chemická. Najčastejšie ide o postrek insekticídom pomocou vysokotlakových postrekovačov, ktoré rozprášia aktívne jedy do celej koruny stromu až do výšky 30 metrov. Jed ploskáčika zničí, ale nie je to bez negatívnych následkov.
Postrek nie je ideálny
„Podľa môjho názoru je nemysliteľné, aby daný prostriedok otrávil selektívne jeden druh hmyzu, pričom by ostatné príbuzné druhy zostali bez ujmy. Každý strom je potrebné brať ako biotop obrovského množstva živočíchov a rastlín, vrátane úplne iných u nás prirodzených druhov hmyzu. Ak je jed určený na ploskáčika, znamená to, že otrávi minimálne všetky druhy motýľov, ale pravdepodobne aj iných druhov hmyzu,“ pokračoval arborista.
V druhom prípade cielenej ochrany ide rovnako o aplikáciu insekticídov, lenže formou injektáže. Jed sa vpraví priamo do vodivých pletív stromu. Dá sa to prirovnať k intravenóznej injekcii. Výhodou oproti postreku je selektívnejšia aplikácia, teda jed sa dostane len do orgánov konkrétneho stromu. Bohužiaľ, strom rozvedie svojim vodivým systémom jed do celého svojho organizmu, teda okrem listov aj do ostatných orgánov stromu, napríklad kvetov. Ohrozuje teda aj iné druhy hmyzu, napríklad včely. Zistilo sa tiež, že injektáž poškodzuje aj samotné drevné vodivé pletivá stromu.
Najšetrnejší spôsob ochrany je pravidelné odstraňovanie opadaných listov a ich likvidácia pálením, alebo kompostovaním v jamách so zálievkou vápenným mliekom.
Väčšina pagaštanov sú často päťdesiat, či 70 ročné stromy, no podľa Trnovského sa ich oplatí chrániť, aj napriek tomu, že starostlivosť o ne je veľmi náročná. Dospelé stromy je totižto veľmi ťažké nahradiť novou výsadbou. „Asi naj-schodnejšou cestou záchrany pagaštanov do budúcnosti bude vyhľadávanie, výber a ďalšie rozmnožovanie jedincov s prirodzene vyššou toleranciou na ploskáčika,“ dodal Trnovský.
