OPONICE. Približne od polovice 19. storočia sa nad vchodom do hrobky rodiny grófov Apponyiovcov pri Rímskokatolíckom farskom kostole svätých apoštolov Petra a Pavla v Oponiciach nachádza kamenný erb šľachtickej rodiny.
Erb bol však dlhé roky vážne poškodený, no vďaka mladému reštaurátorovi Jánovi Telekovi, rodákovi z Čeladiniec a študentovi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave sa ho podarilo obnoviť do pôvodnej krásy.
Súčasť diplomovej práce
Správca farnosti Juraj Nuota slávnostne požehná zreštaurovaný erb 29. júna večer, po skončení hodovej svätej omše.
Prečítajte si tiež: Na sídlisku Juh pribudne 350 parkovacích miest Čítajte Obnova erbu sa tak stala zároveň aj predmetom Telekovej diplomovej práce. „Mohol som si vybrať prácu v bratislavských ateliéroch, ale radšej som sa rozhodol pomôcť u nás v regióne. Veľmi nápomocný bol aj pán farár, ktorý bol ochotný zaplatiť materiál potrebný na reštaurovanie,“ prezradil Telek s tým, že reštaurovanie nebolo jednoduché, keďže k erbu musel pristupovať ako k národnej kultúrnej pamiatke.
„V mojej diplomovej práci som sa venoval kultúrnemu dedičstvu šľachtického rodu grófov Apponyivcov, stručnému opisu dejín kostola ako aj opisu samotného erbu. Vychádzal som nielen z odbornej literatúry, ale aj z osobných konzultácií s viacerými odborníkmi,“ pokračoval.
Erb po zreštaurovaní. (zdroj: RG)Náročnejšie však už bolo samotné reštaurovanie.
Mladý reštaurátor na jeseň minulého roku najskôr spracoval správu z reštaurátorského výskumu spolu s návrhom na reštaurovanie. Dôraz kládol na zistenie povrchovej úpravy sochárskej výz-doby, kde identifikoval tri farebné vrstvy. Analýzou vzorky bola ako najstaršia vrstva identifikovaná vápenná vrstva s okrovou farebnosťou, ktorú označil za pôvodnú vrstvu. Pre nedostatok porovnávajúcich nálezov však nebolo možné považovať túto vrstvu za originálnu, ale za najstaršiu zachovanú. Musel teda určiť príčiny poškodenia sochárskeho diela a navrhnúť technológiu reštaurovania a dokonca aj prezentovania.
Erb presunuli z Bratislavy
„Dielo som najprv očistil mikropieskovačkou, potom nasledovalo konzervovanie a osadenie odlomenej časti koruny. Zvlášť náročným bolo tmelenie veľkých úbytkov rastlinného ornamentu,“ pokračoval Ján Telek.
A čo hovoria na túto prácu odborníci? „Ján Telek počas diplomovej práce zvládol veľa náročných úkonov, ktoré dokážu potrápiť aj skúseného reštaurátora a vyskúšal aj tvrdé podmienky reštaurovania v exteriéri. Teoretická práca, ktorá nadviazala na predmet reštaurovania, posunula jeho vzťah k reštaurovanému dielu a obohatila jeho vedomosti v oblasti histórie a heraldiky,“ napísal v odbornom posudku záverečnej diplomovanej práce oponent Martin Mikuláš.
Erb bol pôvodne od roku 1827 súčasťou sochárskej výz-doby na priečelí budovy Apponyiovskej knižnice, ktorá bola postavená na Kozej ulici v Bratislave.
Magistrát mesta mal prispievať sumou 450 zlatých na prevádzku knižnice, keďže mala byť prístupná zadarmo. No po 19 rokoch však radnica odmietla poskytnúť príspevok, preto sa roku 1847 presťahovala knižnica do Oponíc a erb putoval nad hrobku.
