TOPOĽČANY. Vynález fotografie a fotografovanie sa v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia začal nezadržateľne rozširovať a neobišiel ani Slovensko a Topoľčany. Dodnes sa v topoľčianskom archíve zachovali archívne dokumenty, ktoré mapujú prácu fotografov v našom meste. Dnes je fotografia takmer samozrejmosťou a takmer každý má vo svojom vrecku fotoaparát.
V časoch prvej Československej republiky to s fotením také jednoduché nebolo a aj napriek tomu, že bolo mesto omnoho menšie ako dnes, uživilo sa v ňom niekoľko fotoateliérov.
Na Cyrilometodských slávnostiach otvoria obrovskú bránu Čítajte Zákonom z roku 1924 začali vznikať živnostenské spoločenstvá, ktoré viedli evidenciu živnostníkov, korí sa museli registrovať a odvádzať dane. Ako najlepšia pomôcka na určenie fotoateliérov, živností, ktoré pôsobili v meste je Kmeňová kniha živností. Knihy sa viedli od roku 1925, evidencia skončila v roku 1935. Nie je tu tým pádom zmienka o fotoateliéroch, ktoré pôsobili v meste pred týmto obdobím počas Rakúsko – Uhorska.
Samozrejme fondov je viac. Napríklad fond notárskeho úradu od roku 1912 do roku 1942 je uložený v devätnástich krabiciach. Rozsiahly je aj fond Okresného úradu v Topoľčanoch.
Medzi najstaršie fotoateliéry v Topoľčanoch patril ateliér Blaho Ede (80 – 90 roky 19. storočia), ateliér Elvíra (90 roky 19. storočia ), ateliér Artura Kleina (okolo roku 1909), ateliér Mojžiš ( pôsobenie pravdepodobne krátku dobu v 1.ČSR ). O týchto fotoateliéroch vieme na základe originálnych fotografií, ktoré sa nachádzajú v zbierkach iných múzeí.
Blaho Eduard si svoj prvý fotoateliér otvoril v Zlatých Moravciach. Vo svojom fotoateliéry využíval rôzne kulisy, nábytok, s ktorými sa mohlo ľubovoľne hýbať a vytvárať ilúzie rozličných prostredí, pre každú fotografiu originálnu. Okrem ateliérových snímok sa venoval aj fotografii prírody alebo mesta, čo využíval aj pri vydávaní pohľadníc. O jeho podnikateľskej šikovnosti svedčí to, že v Topoľčanoch si otvoril svoj druhý fotoateliér. Presný rok zániku ale nevieme, no v zbierkach Tribečského múzea sa nachádza viacero fotografií z tohto ateliéru.
Hľadali ho aj po smrti
Ďalší fotoateliér, ktorý pôsobil už v čase Rakúsko – Uhorska, ale jeho pôsobenie nebolo ukončené ani vznikom prvej Československej republiky, je ateliér Jána Gollera. Fotoateliér sa už nachádza v Kmeňovej knihe živností. Svoje bydlisko Ján Goller mal v Topoľčanoch na Komenského ulici č.3 (na mieste dnešného Spoločenského domu), kde mal zároveň aj fotoateliér.
Ešte v roku 1923 pôsobil aj ako porotca v meste Topoľčany. Zomrel v novembri 1925, no ešte nasledujúci rok po voľbách sa snažil mestský úrad v Topoľčanoch vypátrať z akého dôvodu sa nezúčastnil volieb do parlamentu ČSR, ktoré sa konali 15. novembra 1925. Za manželku si vzal Katarínu Mérésovú, ktorá po jeho smrti ohlásila 24. novembra 1925 zánik živnosti pre manžela, zároveň ale v živnosti pokračovala po ňom. Zrejme sa jej v obchodnej činnosti darilo aj bez manžela, keďže 13. marca 1928 žiadala Okresný úrad o povolenie prístavby obchodnej miestnosti a o dva roky neskôr podala podobnú žiadosť. Fotoateliér pôsobil v meste ešte v roku 1936.
Židovský pôvod sa mu stal osudným
Ďalším fotografistom, ktorý začal prevádzkovať svoju činnosť v meste od roku 1921 bol Aladár Vermeš a ateliér mal pravdepodobne na niekdajšej Mudroňovej ulici (dnes Československej armády v budove Bowling baru).
Ako fotograf pracoval určite ešte v roku 1936. Aladár Vermeš mal židovský pôvod, čo malo pre neho v zostrenej politickej dobe tragické následky. Množstvo rôznych protižidovských oprávnení mu nakoniec ukončilo jeho živnosť. Vyhláškou Ústredného hospodárskeho úradu v Bratislave zo septembra 1941, respektíve nariadením Okresného úradu v Topoľčanoch z 16. novembra 1941 mu bola jeho živnosť zlikvidovaná a vymazaná z registra. Ministerstvo vnútra mu taktiež 11. júna 1941 nevyhovelo v jeho žiadosti o udelenie slovenského štátneho občianstva. Židia v Topoľčanoch nemohli vykonávať svoje predchádzajúce povolanie, spolu s inou skupinou židov Aladár Vermeš musel pomáhať pri čistení jarmočného placu (za dnešným Daňovým úradom). Jedným z transportov bol odvezený do koncentračného tábora Majdanek pri poľskom Lublini, kde napokon vo veku 42 rokov zomrel.
Ako jeden z mála si zarobil na auto
Posledným fotoateliérom bol ateliér Júliusa Majlátha, ktorý získal fotografickú živnosť v roku 1934. Pri voľbách do Slovenského snemu 18. decembra 1938, keď bola jednotná kandidátka HSĽS-SSNJ (Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty), sa stal členom komisie za VI. obvod v Topoľčanoch. Pracovne sa mu muselo dariť, ako jeden z mála obyvateľov v roku 1941 už vlastnil automobil.
Autor: Bohuš Sasko
