Miestnym mládencom už nestačilo naháňať loptu po „pláckoch“ pri vode, žiadalo sa im vlastného ihriska, aké už mali iné obce v okrese. Niektorí, ako napríklad Jožko Kucka už hral za Urmince, takže ich to lákalo o to viac. Možnosť prišla v roku 1948 po druhej pozemkovej reforme, miesto sa našlo za mostom cez rieku, po pravej strane smerom na Dolné Lefantovce. Pole predtým patrilo rodine Siebert a rástol tam naposledy mak. Chlapci sa dali do práce, najmenší fagani s nadšením trhali makovnisko a starší sa zapriahli namiesto koní do hrabačky, aby pohrabali vytrhané makovnisko a vyrovnali pole. Chlapci urobili zbierku na dresy a kopačky. O tráve ani nesnívali, hrali na udupanej zemi. Suché počasie znamenalo hru vo víre prachu a blato po daždi nebol problém.
Pochváľte sa aj vy so svojim ihriskom.
Volajte 0918 638 073
Takáto asi bola zostava, na ktorú si spomína Milan Kučerka, zostava bola vonku iná, tam starší nechodili, dopĺňala sa mladými: Laco Vozár, Alexander (Šaňo) Riegel, Ernest Kozár, Jozef Vozár, Silo Cand-rák, Jozef Kucka, Jozef Martonka, Silo Kopček, Karol Thor a brankár Jozef Vlkovič. V zálohe sa menili: Emil Miškolci, Jozef Jánošík, Ludvík Hanus. Prvým trénerom bol Ernest Vincúr.

Súperov si hľadali po okolitých obciach, organizovanú súťaž začali hrať s najväčšou pravdepodobnosťou až od sezóny 1951/52. Riaditeľ školy Michal Hlaváč v roku 1951 ako referent pre veci školské, osvetu a telesnú výchovu oboznamuje vo svojom referáte plénum MNV o založení JTO – Sokol. Na ďalšom pléne v tomto roku JTO Sokol zastupoval Jozef Vozár.