TOPOĽČANY. Po dlhej a krvavej Prvej svetovej vojne sa Česko a Slovensko konečne dočkalo 30. septembra 1918 vytúženej samostatnosti. Prvé dni a mesiace od vzniku nového štátu sprevádzali pôrodné bolesti. Vznik nového štátu sprevádzali násilnosti a rabovačky.
Na jeseň 1918 žilo v meste Topoľčany 7023 obyvateľov. Asi polovica sa hlásila k slovenskej národnosti, druhá k maďarskej. Bola taká bieda, akú dejiny zaznamenali iba zriedkavo.
Opili sa v Korune a začala rabovačka
Okresný úrad Trenčín pri povolení skládky v Partizánskom porušil zákon Čítajte Civilné obyvateľstvo malo veľké problémy s oblečením, pretože všetky továrne na spracovanie látok pracovali výhradne pre armádu.
Topánky sa pre nedostatok kože vyrábali z dreva. Chudobnejší si nemohli kúpiť ani to najpotrebnejšie, ale obchody boli aj tak vyprázdnené. Ľudia si medzi sebou vymieňali dopestované plodiny za šatstvo, obuv. Po skončení vojny sa vojaci z frontu začali pomaly vracať domov, mnohokrát aj so zbraňou. Zásoby nestačili a dochádzalo k mnohým výtržnostiam.
1. novembra 1918 sa v Topoľčanoch vytvorila Slovenská národná rada (SNR) na čele s advokátom Júliusom Brežným a tajomníkom, pracovníkom banky Františkom Kvaltínym.
Na druhý deň prišlo do mesta množstvo vojakov. Navštívili hotel Koruna, kde si objednali množstvo jedla a pitia.
V podnapitom stave, bez zaplatenia odišli do hotelu Central, kde sa situácia opakovala. Pomaly sa k nim ale pridávali aj občania mesta, spolu pred mestskou radnicou vykradli trafiku. Tým sa v meste začala všeobecná rabovačka.
Vojaci a cestujúci z vlakov, ktoré z neznámych príčin nepokračovali ďalej, sa začali pridávať k rabujúcim. Čím viac sa približovala noc, tým väčšie skupiny ľudí boli v meste a postupne rabovali obchody. Za obeť padali hlavne obchody židovských majiteľov.
Nepomohlo ani zaplatenie výpalného
Najprv od židov pýtali peniaze, s tým, že obchod mu nechajú na pokoji a ochránia ho od rabovania. Niektorých takto navštívili aj trikrát, ale aj tak ho nakoniec vyrabovali.
Ak obchodník odmietol otvoriť, vojaci vylomili zámky a so zbraňou v ruke vtrhli do obchodu. Čo nemohli odniesť, zničili. Neboli ušetrené ani židovské byty. U obchodníka s liehovinami vtrhli do pivnice, čo nevypili na mieste alebo neodniesli v košoch, povylievali po zemi. Mnoho ľudí ale po vytriezvení dostalo strach, že by mohli byť zavretí vo väznici, a tak sa radšej nakradnutého tovaru zbavovali. Niektorí si svoj nakradnutý tovar ukryli aj v kostole, s tým, že sa poň neskôr vrátia.
3. novembra v nedeľu nebol skoro nik v meste, bohoslužba v kostole bola iba pre pár ľudí, ako keby sa všetci hanbili za to, čo sa stalo predošlý deň. Obchodníci už chodili s revolvermi po meste a vyháňali podozrivé osoby. Taktiež Maďarská národná rada pod vedením rímsko-katolíckeho kňaza Jána Bundalu zriadila národnú stráž so 150 ozbrojených mužov, ktorí dohliadali na poriadok v meste a zabraňovali vstupu cudzincov do mesta. Ich veliteľom sa stal Eduard Munk.
V utorok Július Brežný a František Kvaltíny cestovali do Trenčína, kde žiadali veliteľa Československej posádky, aby poslal slovenských vojakov, ktorí by obsadili mesto. Ten im však nevyhovel.
Do mesta však prišlo v ten deň asi 30 ozbrojených vojakov, ktorých vyslala Budapešť, aby dohliadli na poriadok a pátrali po zlodejoch. Skutočne aj niekoľkých našli. Tých odviedli na sedriu (krajský súd) do Nitry. V neďalekých Bošanoch došlo dokonca k menšej prestrelke, keďže obyvatelia obce bránili vstupu maďarských vojakov do mesta.
4.decembra sa vzdal funkcie richtár Štefan Skopecz, ktorý vykonával svoju funkciu 14 rokov. Na jeho miesto dočasne nastúpil Ľudovít Jelínek. Medzi prvými nariadeniami bol príkaz civilnému obyvateľstvu odovzdať všetky zbrane a prís-ny zákaz predaja liehovín. Na udržiavanie poriadku sa mesto rozhodlo zriadiť obecnú stráž a obecnú políciu. Všetky úrady v meste postupne prechádzali pod správu SNR.
O päť dní neskôr odišla ďalšia deputácia do Bánoviec nad Bebravou, kde žiadala o československé vojsko. Žiadosti bolo tentoraz vyhovené a do Topoľčian ešte v ten večer prišlo 30 vojakov. Na železničnej stanici ich privítali členovia SNR. Ihneď po príchode boli odzbrojení členovia slovenskej národnej stráže. Všetko prebehlo dobrovoľne a bez komplikácií. Odovzdali 186 pušiek, 20 revolverov a 4 debničky nábojov.
Oponický gróf usporiadal hostinu, na ktorej sa malo zatýkať
Na druhý deň prišiel do mesta väčší počet československých vojakov. Po rozchýrení správy o úplnom odchode maďarských vojakov sa začalo v meste zhromažďovať množstvo civilného obyvateľstva z vidieka. Doniesli si so sebou vrecia a plachty dúfajúc, že sa bude môcť znovu rabovať.
Keď sa dlho nič nedialo, jedna žena išla za veliteľom posádky a opýtala sa : „Kedy sa to už začne?“ Neskôr bolo v Topoľčanoch vyhlásené stanné právo a všetky nekalé živly boli vykázané z mesta.
Členovia novovzniknutej slovenskej národnej stráže ako ozbrojenej zložky SNR dostávali denný žold 30 korún, veliteľ Artúr Šimko 50 korún. Dohliadali na poriadok v meste, preberanie úradov do rúk SNR, hliadky boli vysielané aj do okolitých obcí. Prvé obce z okresu, ktoré prišli zložiť sľub vernosti novému štátu, boli Solčany, Urmince a Dolné Chlebany.
Rabovania krátko po vojne neobišli asi žiadnu obec. K zaujímavým udalostiam došlo napríklad aj v Kovarciach a Uhrovci. Gróf Apponyi sa snažil zachrániť svoj majetok pomocou maďarského vojska. Po rozkradnutí jeho majetkov usporiadal veľkú hostinu pre obyvateľov obce.
Zároveň ale tajne pozval aj maďarských vojakov, ktorí mali za úlohu zatknúť všetkých prítomných. Vojaci sa ale oneskorili a do obce prišli až na druhý deň ráno. Celá hostina sa tak skončila bez zatýkania. Vojaci si ale svoju úlohu aj tak splnili, začali zatýkať ľudí po bohoslužbe. Bitím si potom vynucovali vrátenie ukradnutých vecí.
V Uhrovci a okolí sa taktiež rabovalo, hlavne židovské obchody a krčmy. Ozbrojení uhrovčania sa ale správali uvedomelejšie a doslova chránili obec pred zlodejmi. Rozohnali dav rabujúcich zo susedných obcí so slovami, že svojho žida Taubera si orabujú oni sami. Žiadna veľká rabovka sa tu ale nekonala, dokonca v miestnom hostinci sa toho dňa nalievalo zadarmo.
Viac o Topoľčanoch a prvej Československej republike sa môžete dozvedieť na výstave Tribečského múzea Spomienky na prvú republiku, ktorá potrvá do 31. októbra.
Autor: Bohuš Sasko
