Celý ročník na lavičke absolvoval tréner Martin Slovák. Síce vedenie mu ponúklo predĺženie zmluvy, samotný tréner k 30. 6. ukončil spoluprácu na vlastnú žiadosť.
Ako by ste zhodnotili celý súťažný ročník z pohľadu Bánoviec?
– Nepodarilo sa nám splniť základný cieľ a tým bola záchrana v súťaži. Preto považujem túto sezónu za neúspešnú. Kvalita kádra nedosahovala počas celej sezóny dostatočnú úroveň. Museli sme nastupovať s hráčmi, ktorí svojím herným prejavom ešte nepatria do III. ligy. K tomu sme sa borili s množstvom zranení najmä v jarnej časti sezóny a pozitívne na hráčov nevplývala ani zlá ekonomická situácia v klube.
Bol veľký rozdiel medzi jesennou a jarnou časťou?
– Myslím, že výkonnostne ani nie. Bodovo sme mali síce o niečo lepšiu jar, herne sme ale boli na tom lepšie na jeseň. V porovnaní s jeseňou chýbala v jarnej časti hráčom lepšia morálka a odhodlanie.
Priestor dostávali viacerí mladí hráči, ako sa im darilo zapadnúť do náročnej súťaže?
– V prvom rade to bola pre väčšinu z nich veľká škola. Nastupovať ešte v dorasteneckom veku na takéto ťažké zápasy je náročné fyzicky, ale najmä psychicky. Typickým znakom bola nevyrovnanosť a nestálosť podávaných výkonov u väčšiny z nich. Pochváliť však môžem napríklad Patrika Zajaca či Mateja Kráľa, ktorí, keď nastúpili, sa prezentovali väčšinou kvalitnými výkonmi.
Čo chýbalo Bánovciam, aby sa zachránili v III. lige?
– Určite by sme potrebovali 3-4 skúsenejších hráčov, ktorí by mladých potiahli a usmernili na ihrisku i mimo neho. Okrem toho menej zranených hráčov a stabilnejšiu a silnejšiu finančnú situáciu klubu.
Je veľký rozdiel medzi treťou a štvrtou ligou?
– Tretia liga je technicky, ale aj takticky, výrazne vyspelejšia. Pôsobí tu veľa bývalých ligistov, ale aj mladých hráčov s vysokým potenciálom a ligovými ambíciami. Kto v nej chce byť úspešný, musí absolútne spĺňať všetky kritériá – personálne, materiálne a ekonomické.
Rozhodli ste sa nepokračovať v Bánovciach, čo zavážilo? Kam povedú vaše trénerské kroky? Alebo si chcete od futbalu oddýchnuť?
– V Bánovciach som trénoval takmer tri sezóny. V prvom rade sa chcem poďakovať vedeniu FK SPARTAK za možnosť zastávať počas tejto doby post trénera A- mužstva. V priebehu troch sezón na lavičke Spartaka som si vyskúšal úspech aj pád. Čo však beriem ako pozitívum, je, že som sa ocitol v rôznych situáciách, ktoré ma môžu do budúcna len posilniť. Cítim, že si potrebujem od trénovania určitý čas oddýchnuť. Určite sa budem venovať synovi, ktorý začal hrávať v Trenčíne a viac času budem môcť tráviť s rodinou.
