TOPOĽČANY. Na veľkom upratovaní v Karanténnej stanici Topoľčany sa zúčastnilo až 16 dobrovoľníkov.
Od práce ich neodradil ani občasný dážď. Upratovali sa najmä dve unimobunky a prázdne voliéry pre psov.
Najväčšie problémy robia potkany
„Vyše roka som v jednom rytme,“ hovorí Andrea Podmaníková Čítajte Každý rok sa musia triediť veci, ktoré sa stali cieľom hlodavcov.
„V jednej unimobunke skladujeme hlavne deky, plachty, konzervy, rôzne misky, hračky a postroje. Vždy cez leto, keď je takto teplejšie všetko vyhádžeme, vyumývame a popozeráme, čo rozožrali potkany a čo sa dá ešte použiť. Z druhej, v ktorej máme slamu vyhádžeme zatuchnutú, tú už psom nedávame kvôli chorobám, “ upresňuje Eva Alakšová. Aj tentokrát sa všetko vyhadzovalo, vyzametalo, poumývalo a diery po potkanoch sa pozaplátali. Späť putovali len veci, ktoré sa ešte dajú využiť.
Okrem toho sa drhli štyri prázdne voliéry pre psov. „Umývajú sa hlavne tie, ktoré sú voľné, aby sme nemuseli stresovať psov tým, že ich budeme prehadzovať. Už dosť, že tu behá zrazu toľko veľa ľudí,“ dopĺňa Alakšová. Ostatné voliéry si umývajú dievčatá priebežne, keď sa uvoľnia. Situáciu im nezľahčuje ani fakt, že v karanténe nemajú zavedenú vodu, tú si musia nosiť v bandaskách od prednej brány.
Dobrovoľníčky, ktoré sa starajú o psíkov pravidelne sú len tri. Popri svojej práci si striedajú ešte aj služby v útulku. Preto ďakujú každému, kto si našiel voľný čas a pridal ruku k dielu. Čo všetko robia každý deň pre psíkov vymenúva dobrovoľníčka Alakšová: „Chodíme sem dennodenne, či je zima, či je mráz – treba slamu, vodu vymeniť, nakŕmiť a vyvenčiť.“
Pre mačky nie je miesto
Zvyčajne sa počet psov, ktorých majú v opatere pohybuje medzi 40 až 50 kusov plus mačky. Väčšina sa ale nachádza u ľudí ochotných zobrať zvieratá do dočasnej starostlivosti. „My fungujeme hlavne na „dočaskách“, lebo do karantény by mali ísť len psi odchytení z mesta Topoľčany,“ vysvetľuje Petra Pazallová, „to znamená, že keď nejakých berieme z dediny idú do „dočasiek,“ alebo do súkromných depozitov. S tým, že pre mačky vlastne nemáme žiadne priestory.“ Súrne preto zháňajú niekoho, kto by bol ochotný sa podobným spôsobom venovať aj mačkám, pričom dotyčnému ponúkajú pomoc so založením takéhoto združenia.
Najväčšiu pomoc pre nich predstavujú ľudia, ktorí môžu aspoň na nejakú dobu prichýliť psíka. Samozrejme, nie každý má takúto možnosť. Finančná pomoc je ďalšou alternatívou – mnohé náklady na starostlivosť totiž hradia z vlastného vrecka. Potešia sa ale aj starším plachtám, ktoré využívajú do psích pelechov, pevným vodítkam, vybraným krmivám, či rukaviciam.
KATARÍNA NIKOVÁ
