RADOŠINA. Spomienka na akademického maliara, ilustrátora a pre Radošinčanov i suseda, či kamaráta Svetozára Mydla sa niesla v umeleckom a priateľskom duchu. V priestoroch 240-ročnej zrekonštruovanej obilnej sýpky sa 21. júla zišli Mydlovi blízky, členovia Radošinského naivného divadla (RND) a Radošinčania aby si vypočuli rozprávanie jeho kamaráta, šéfa RND dramatika Stanislava Štepku.
Príbehy a spomienky na tohto jedinečného umelca sa prelínali s piesňami z repertoáru RND. Prostredie dotvárala výstava originálnych diel nesúca trefný názov Namydlený blesk, otvorená pri príležitosti nedožitej sedemdesiatky Svetozára Mydla, kde návštevníci mohli obdivovať jeho tvorbu.
Všetci v Radošine ho registrovali ako chalupára, ktorý má niečo spoločné s Radošinským naivným divadlom, ale v skutočnosti nepoznali jeho tvorbu.
Jánošík v Radošine
V karanténnej stanici pomáhali dobrovoľníci Čítajte Na prvé stretnutie s výtvarníkom si Stanislav Štepka spomína s úsmevom: „Ja som Sveťa Mydla stretol veľmi zaujímavo. Ako novinár v učiteľských novinách prišiel taký mladý študent výtvarných umení za mnou, že mi ukáže svoje obrázky. A tie obrázky boli také veselé! Napríklad bol taký pán nakreslený a dole mal miesto... proste dve čerešne tam mal!“ Vtedy prejavil i svoj záujem o spoluprácu, pretože videl inscenáciu Jánošík, ktorá ho veľmi zaujala. „On sám celý život Jánošíkov kreslil v takej a onakej podobe a vedel som, že v tej chvíli sme si padli do oka. Vedel som, že tento človek, taký veľmi zvláštny, bude raz našim výtvarníkom, bude pre naše divadlo robiť plagáty a všetko čo s tým súvisí. Stalo sa tak a od roku 1971 bol Sveťo Mydlo zaľúbený do nášho divadla.“
Prvé čo túžil spraviť a hneď i spravil bolo znázorniť Jánošíka v Radošine. Spolu s výtvarníkmi Vladimírom Kordošom a Mariánom Budrochom prišli do Klubu mladých a na stenu nakreslili Jánošíka so samopalom. „Obrázky sú dnes zamaľované, pretože v 70. rokoch ich dal niekto zatrieť, ale keď ich raz niekto otvorí, tak to budú mimoriadne cenné fresky, ako hádam v Radošine tak cenné ani nič neexistuje,“ chváli túto tvorbu Štepka, „odvtedy s nami spolupracoval, robil nám plagáty a stal sa súčasťou Radošinského naivného divadla.“
No nekúp to!
Svetozár Mydlo sa narodil v Ružomberku, celý život prežil v Bratislave, až pred tridsiatimi rokmi hľadali s rodinou chalupu kdesi na Slovensku. Štepka mu poradil kúpiť si dom v Radošine, jeho sused práve jeden predával, ten však bol v dezolátnom stave. Na jeho prekvapenie, Mydlo si ho hneď zamiloval: „To som sa strašne čudoval, on hneď toto sa mi ľúbi, to je krásne, aj drevo je tu položené, kôlňa je tu na drevo – no všetko sa mu páčilo. On neodíde z toho domu, toto bude jeho dom, on nebude nikde pozerať žiaden iný dom, len tento jeden. A do toho domu potom dokupoval veci systémom – no nekúp to. On bol vlastne ten, kto si toto hovoril celý život – no nekúp to!“
Ohromne vraj zbožňoval najmä „colštoky“, muchotrávky a valašky, tých mal od výmyslu sveta. Ako prebiehali jeho nákupy opisuje ďalej úsmevne Stanislav Štepka: „Keď kupoval v obchode sitká, pamätám si, tak nie jedno alebo dve sitká do domu, on kúpil desať. Lebo keď už kupujem – no nekúp to. Keď kúpim kladivo, tak no nekúp to – no desať kladív. Všetkého mal tak nejak 5-10 kusov, pretože nikdy nevedel načo to bude potrebovať. Toto bol on, on žil s tými vecami a tie veci žili s ním. A tie veci on dokázal nádherne oživovať,“
Ako vidno na tvorbe Svetozára Mydla, všetko sa mu zišlo. Využíval najrôznejšie textílie, materiály, doplnky a čokoľvek dokázal zapracovať do svojho diela. Nad každým novým výtvorom sa neprestávala udivovať ani jeho manželka Milena Mydlová: „To až potom keď vzniklo, tak človek povedal, že naozaj to má niečo do seba, že je to fantastické.“
Každé jeho dielo bolo jedinečné
Ktorá maľba bola Štepkova obľúbená sa diváci rýchlo dozvedeli: „Do ich kuchyne som chodil len kvôli jednému obrázku, ktorý tam bol. Neviem prečo, asi som hrozne malicherný, ale veľmi sa mi páčil. Nakreslil ho ešte ako študent a bola na ňom Brigitte Bardotová na vodných lyžiach na Oravskej priehrade. Veľmi sporo oblečená ako sa lyžuje. Chcel som to od neho kúpiť, ale neviem, zmizol mu ten obraz. Ešte aj teraz by som ho kúpil, tak bol krásny. Vždy keď som prišiel k nemu sem, kde to ešte čiastočne takto je. Tam by aj múzeum mohlo byť. Naozaj, tieto obrázky vždy boli rozpracované, vždy tam bolo cítiť farbu, vždy tam bolo cítiť jeho ruku, a medzitým jeho reči, ktoré boli o niečom celkom inom. Vždy niečo vybavoval, organizoval, ale zároveň maľoval.“
Jeho žena prezradila, že bol i veľkým maškrtníkom. Jeho obľúbeným jedlom však zostával vyprážaný syr a zemiaky. „Raz sme prišli s dcérami domov a on že som vám navaril. Tak bol na stole tanier prikrytý utierkou a na tom tanieri on stihol vymodelovať zemiaky a vyprážaný syr, čo máme dodneska.“ Darom pre ňu bol napríklad i obraz, kde zobrazil všetky zákutia, kde sa ako frajeri stretávali.
Maľoval aj na Vianoce
Dlhoročný výtvarný redaktor vydavateľstva Mladé letá, maliar, grafik, ilustrátor mnohých krásnych kníh Daniela Heviera, Kristy Bendovej a ďalších bol neuveriteľne snaživý a tvorivý.
„Teraz človek vidí koľko roboty on porobil, koľko knižiek on ilustroval. On každý deň, každý deň maľoval. Ešte aj na Vianoce mi povedal, že jeden obrázok musím namaľovať. Bol strašne zručný, on vedel všetko. Či vymaľoval doma byt, či vytapetoval, či na chalupe muroval, betónoval, opaľoval drevo... No proste, čo chytil do ruky spravil, na to, že bol výtvarník,“ opisuje ho manželka. „Svet poézie a fantázie, to bol Sveťo Mydlo,“ dodáva Štepka.
KATARÍNA NIKOVÁ
