TOPOĽČANY. Dobré susedské medziľudské vzťahy sú určite dôležité kvôli spokojnému spolunažívaniu.Je tomu tak teraz, platilo to aj v minulosti. 16. marca 1928 Žofia Szlamková, vdova po Jánovi Szlamkovi, si podáva na obecný úrad v Topoľčanoch žiadosť o zrútenie a prestavbu starých budov na rohu Šrobárovej ulice a Štefánikovho námestia.
Nové priestory mali plne vyhovovať jej predstavám o dobrom bývaní a zároveň aj obchode, keďže vlastnila obchod so zmiešaným tovarom.Staršia prízemná budova mala prejsť celkovou rekonštrukciou, na prízemí mali byť obchodné priestory, na novovystavanom poschodí obytné časti so siedmimi izbami, kuchyňou, kúpeľňou a terasou. Práca bola zadaná známemu staviteľovi z Topoľčian Eduardovi Bothemu.Stavebná komisia sa vybrala na miesto, kde sa podľa priložených plánov zhodla, že nie je námietok proti zhotoveniu stavby.
Na topoľčianskom obchvate sa zrazilo auto s nákladným ťahačom Čítajte Jedinou podmienkou bolo dodržanie uličnej čiary s budovou mestského domu, novostavba sa mohla do ulice posunúť o maximálnu dĺžku 3,1 metra.Tu sa ale ozval jej jediný sused, ktorý zniesol námietku proti rekonštrukcii domu. Dr.Michal Kuhn, pravotár (advokát ) v Topoľčanoch, sa totiž obával, že jeho dom stratí na hodnote. Komisia ale jeho požiadavku zamieta ako neopodstatnenú a navrhuje vydať stavebné povolenie.Z toho dôvodu Dr. Kuhn píše dovolanie na Okresný úrad v Topoľčanoch.
„Okresným úradom schválený plán je pre mňa veľmi urážlivý, lebo jestli sa stavba pani Szlamkovej skutočne dľa tohto plánu prevádza, v tom páde stratím nie len výhľad, ktorý použil som ja a moji predchodcovia, už od nepamäti sveta, lež stratí môj dom celú hodnotu.“Dr. Kuhn sa snaží ďalej brániť argumentami, že už po stavbe radnice zostal jeho dom schovaný, ale hlavne poukazuje na nájomníkov jeho domu, dvoch obchodníkov Benjamina Schlesingera a Mórica Hilwerta. Schlesinger bol murársky majster, Hilwert vlastnil obchod s módnym tovarom.
Obaja stavbou obecného domu, ktorý bol do námestia o tri metre vystrčený, zatienil tak jeho dom a obaja nájomníci stratili zákazníkov a dostali sa do finančných ťažkostí. Taktiež pravdaže už dávnejšie stratil výhľad na pravú stranu (kvôli mestskému domu) a stavbou pani Szlamkovej by stratil aj výhľad naľavo. Ďalším argumentom proti stavbe bolo odstúpenie 40m2 z námestia, na ktorom sa už dlhé veky konajú trhy a mesto by stratilo priestor pre trhovníkov.
„Veď plocha vo výmere 40 m2 je dosť veliký kus a keby sa rínok s tým kusom zeme skrátil, budú Veľké Topoľčany onedlho vyzierať ako bársktorá malá dedina.“ Župný úrad v Nitre pravdaže rozhodol v prospech pani Szlamkovej, jedinou podmienkou bolo preloženie chodníka a odpadového kanála na jej náklady.
Dr.Kuhn si napokon svoj dom neprestaval, takže dnes môžete všetky domy, okrem jeho, vidieť v rovnakej uličnej čiare zarovno s radnicou. Zomrel v koncentračnom tábore Osvienčim roku 1942 vo veku 65 rokov. Zdá sa, že podobné problémy mal aj Móritz Graus, ktorý si chcel v roku 1926 taktiež nadstaviť poschodie na svojom dome na rohu Štefánikovho námestia a Farskej ulice (dnes predajňa pečiva Topec).Jeho sused Bernát Leuchter sa taktiež ohradzoval voči týmto plánom z dôvodu nedostatku svetla. Ani on ale neuspel, a tak Ludvík Kanturek, staviteľ zo Žiliny sa mohol bez väčších problémov pustiť do realizácie stavebných plánov.
BOHUŠ SASKO
