Utorok, 14. august, 2018 | Meniny má Mojmír

Na jedinečnej železnici vozili ľad aj ondatry

Jedinečné úzkokoľajky sa nachádzali aj u nás. Slúžili najmä na zvážanie dreva z lesov, prevážali však skutočne čokoľvek.

Ilustračné foto(Zdroj: SITA)

TOPOĽČANY. Posledné roky 19. storočia sa v Topoľčanoch niesli aj v znamení budovania železníc. V roku 1882 bol slávnostne otvorený úsek Nitra – Topoľčany, o niečo neskôr aj Topoľčany – Veľké Bielice. Následne, začiatkom 20. storočia vzniklo dokonca aj priame železničné spojenie z okresného mesta do Budapešti. V našich horách však existovali i menej známe železničné úseky, po ktorých dnes zostali už len ťažko rozpoznateľné násypy tratí, zvyšky mostov, priepustov a iných umelých stavieb.

Prečítajte si tiež: Úspešnému holubárovi z Kovariec robia starosti kuny, v minulosti musel odbíjať i Nemcov

Veľkotopoľčianska priemyselná úzkorozchodná železnica, ktorú projektanti a inžinieri navrhli v roku 1911 na trase z Topoľčian do hôr Považského Inovca, začala svoju prevádzku už v máji roku 1913. Začiatok trate sa nachádzal v areáli parnej píly a parketárne v Topoľčanoch a dĺžka celej trasy bola viac ako 45 kilometrov, s rozchodom 760 mm. Vybudovala ju akciová spoločnosť ADOL-SCHMITT a spol. so sídlom v Bošanoch, ktorej hlavným akcionárom bol barón Leopold Haupt-Stummer, majiteľ veľkostatku v Tovarníkoch.

Z hôr v okolí sa železnicou dopravovalo nielen drevo ale aj kameň, seno, dubová kôra, dobytok, poľovnícke trofeje a ondatry chované na kulhánskej farme. Palivové menejhodnotné drevo sa zvážalo do všetkých majerov veľkostatku, tak-isto do liehovarov, tovarníckeho cukrovaru i do kaštieľa. V zime sa okrem spomínaných produktov prevážal aj ľad narúbaný na kulhánskom rybníku, a tento sa dovážal do pans-kých ľadovní v Jacovciach (pri majeri) a v Tovarníkoch (pri hostinci Zlatý baránok a pod Brehmi). Železnica slúžila i k preprave ostatných poľnohospodárskych produktov medzi majermi a liehovarmi veľkostatku a tovarníckym cukrovarom.

Prvou a zároveň najväčšou stanicou, výhybkou i nákladiskom v katastrálnom území Zlatník bola stanica Kulháň vybudovaná na tzv. Novej lúke pri starej lesnej ceste spájajúcej osadu Kulháň s polesím Duchonky. Viedli z nej viaceré vedľajšie úvraťové trasy a hlavná pokračujúca k nákladisku Bystré, stanici Mankovec až k Starej Huti. V tom čase boli v prevádzke i vodné „rizne“ (tzv. mokré, resp. potočné žľaby) a suché „rizne“, ktoré slúžili na spúšťanie dreva k nákladiskám. Po vojne sa na približovanie častejšie používali lanovky.

Denne vychádzali z Topoľčianskej píly do hôr Považského Inovca spravidla dva vlaky

Rušňový park železnice pôvodne tvorili tri štvornápravové lokomotívy berlínskej firmy Orenstein-Koppel s výkonom 110 konských síl o hmotnosti 16,5 tony. Neskôr k nim pribudla trojnápravová tend-rová lokomotíva a ďalšie dve „Orenštajnky“. Štyri „orenš-tajnky“ boli pomenované po manželke, dcérach a synovej neveste majiteľa – baróna Leopolda Haupt-Stummera st. Mali mená Augusta, Gertrud, Carola a Edith. Lokomotíva CAROLA bola po postavení klátovskej poľnej železnice v roku 1918 presunutá na túto trasu, no po jej zrušení sa v roku 1950 vrátila späť.

Dodatočne sa cukrovarská a lesná železnica rozrástla o ďalšie lokomotívy a vozne, medzi nimi aj jedinečný osobný vozeň pre 16 cestujúcich. Ten mal ako jediný zo známych vyrobených vozňov až dva oddiely, a to prvej a tretej triedy, ktoré sa výrazne líšili vybavením interiéru, najmä čalúnením sedadiel. Osobný vozeň využíval majiteľ barón Leo Haupt-Stummer na inš-pekčné cesty po veľkostatku a takisto jeho rodina a hostia pri cestách na poľovačky. Po druhej svetovej vojne bol tento vozeň presunutý na ľubochniansku lesnú železnicu.

Úzkokoľajka mohla i po 50 rokoch fungovania napriek poškodeniam počas 2. svetovej vojny slúžiť ďalej. Údajne pre nerentabilnosť bola ale v lete roku 1964 zrušená a to navzdory tomu, že len prednedávnom (v rokoch 1956-1958) sa uskutočnila dôkladná rekonštrukcia vybraných úsekov spojená s výmenou podvalov a koľajníc.

Tieto úseky bolo možné podľa niektorých zdrojov prevádzkovať minimálne ďalších 20 rokov. Časťou údolia bývalej lesnej železnice baróna Stummera dnes vedie náučný chodník Duchonka – Kulháň.

Trať z Cibajok nebola dokončená podľa plánov

S výstavbou ďalšej hospodársko – lesnej železničnej trate Veľké Bošany – Klátova Nová Ves – Cibajky sa začalo o niečo neskôr, v roku 1914. Obe tieto úzkorozchodné železničné trate mali vzájomne prepojiť všetky poľnohospodárske a priemyselné subjekty na oboch stranách rieky Nitry. Druhá preto mala pôvodne viesť z lesov Klátovej až na parnú pílu v Topoľčanoch. Barónovi Leopoldovi Stummerovi sa však nepodarilo vykúpiť pozemky od práznovských a topoľčianskych roľníkov, preto táto vetva trate končila pri Práznovciach, kde bola vykladacia rampa. Jej celková dĺžka bola 13,5 kilometrov a maximálna povolená rýchlosť vlakov 15 km/hod.

Rušňový park tvorili lokomotívy Carola a Montania prezývaná „Montánka“. Nachádzali sa tu tiež vozne na odvoz dreva, cukrovej repy, štrku a vápna. Do bošianskej garbiarne sa dovážalo vápno z Cibajok a dubová kôra potrebná pri spracovaní kože. Úzkokoľajkou sa príležitostne dopravoval tiež mramor z kameňolomu v Klížskom Hradišti, ktorý sa povozmi privážal do Klátovej Novej Vsi.

Železnica slúžila potrebám svojich majiteľov celých 25 rokov (1916-1941). V roku 1937 sa dokonca uvažovalo aj o výstavbe trate Bošany – Topoľčianky. Plánovaná trať mala využiť násyp existujúcej úzkokoľajky z Bošian až po Klátovu Novú Ves a ďalej mala pokračovať údolím potoka Vyčoma, chotármi Janovej Vsi, Ješkovej Vsi smerom na Skýcov a cez horský hrebeň dolinou potoka Leveš do Topoľčianok a Zlatých Moraviec.

S úpadkom Koželužní v Bošanoch a s postupným rozvojom iných spôsobov dopravy začala železničná trať úplne strácať na význame. Bola postupne rozobraná, časť koľajníc dokonca rozkradnutá, tým pádom celkom znefunkčnená a nakoniec zrušená.

Svoju úzkokoľajku mali aj Kovarce

Obchodovanie s úrodou, produktmi a drevom prinútilo aj bratov Júliusa a Antona Aponiovcov riešiť dopravu zo svojho hospodárstva. Preto po otvorení železničnej trate Nitra – Topoľčany podali žiadosť na ministerstvo dopravy v Budapešti o povolenie vybudovať úzkorozchodnú železnicu, ktorá by spájala majere veľkostatku s najbližšou železničnou stanicou. Parná hospodárska a poľná železnica sa stavala v rokoch 1911 – 1913 v dĺžke 14,5 km. Trať viedla zo železničnej stanice Lovasovce /Koniarovce/ cez Hrušovany, Preseľany cez rieku Nitru do Lefantaviec, Oponíc, Súloviec, Kovariec k dolnému a hornému majeru a liehovaru. Celkom sa na nej nachádzalo 10 drevených mostov.

V januári 1914 bratia Aponiovci zažiadali o predĺženie trate poľnej železnice z Kovariec do tribečských hôr, aby vyťažili staré duby a bukové porasty vo svojich lesoch. Lesná trať začínala pri kovarskom hornom liehovare a pokračovala stúpaním z ľavej strany Hôrky. V rokoch 1915 – 1917 ju stavali prevažne talianski vojnoví zajatci. Museli sa vybudovať mohutné drevené viadukty ponad rokliny a hlboké výmole, štyri vysoké drevené mosty s opornými piliermi. Trať pokračovala po pravej strane proti prúdu cintorínskeho potoka popod Pochabansko.

Koniec tzv. dolného úseku bol na výhybni a zriaďovacej staničke pri potoku pod Kúreným brodom. Odtiaľ viedla lanovka, ktorá slúžila na transport vozňov lesnej železnice na hornom úseku v nadmorskej výške 424 m.n.m. až k dnešnej chate Petráška. Tento ozubnicový úsek viedol až pod Tribeč. Lesná železnica bola demontovaná už v dvadsiatych rokoch po úplnom vyťažení mohutného bukového porastu okolo vrcholu Tribča.
KATARÍNA NIKOVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ochrana pred tropickou horúčavou
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  4. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  5. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  6. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000€
  7. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  8. Vizuálny smog je problém
  9. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  10. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou
  1. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Ochrana pred tropickou horúčavou
  4. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  5. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  6. Savills Investment Management kupuje Gdanski Business Center II
  7. Škôlka od srdca
  8. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000€
  9. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  10. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 15 465
  2. Vizuálny smog je problém 9 650
  3. Reportáž: Hranolky z McDonald’s sú zložené z 5 ingrediencií 8 927
  4. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 6 987
  5. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 5 047
  6. Spoznajte exotický Zanzibar od severu až po juh 4 326
  7. Prešovská Spinea tromfla Japoncov a spresnila roboty 4 080
  8. Historickým vláčikom sa prichádza previezť stále viac turistov 3 471
  9. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 457
  10. Dovolenka pri Mŕtvom mori a tipy na overené hotely 3 406

Hlavné správy z MY Topoľčany

Dočasné zábradlie vraj zmizne v najbližších dňoch

Rekonštrukciu križovatky ukončil kraj pred niekoľkými mesiacmi.

Polícii sa podarilo zadržať v Topoľčanoch dvoch drogových dílerov

Obvinení môžu stráviť vo väzení až 15 rokov.

QUO VADIS MFK TOPOĽČANY 2?

Stále je tu možnosť veci zmeniť

Oto Hodál pôsobil vo futbalovom klube MFK Topvar Topoľčany 15 rokov. Hoci v klube už nepôsobí vyše desať rokov, osud klubu mu nie je ľahostajný.

REGIONÁLNY FUTBAL: Víkendové výsledky, komentáre a tabuľky od IV. po VI. ligu

Podrobný prehľad futbalového diania od IV. po VI. futbalovú ligu v ObFZ Topoľčany.

Susedské spory ovplyvnili aj vzhľad námestia

Prečo nie je jedna z budov na námestí v jednej línii s ostatnými?

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Spor o čiernu stavbu v Nitre graduje, stavebník dal rozpíliť zábradlie

Nariadenie o odstránení stavby je už právoplatné. Koná aj polícia.

Policajti zverejnili detaily sobotnej tragickej nehody

Mladá vodička narazila do stromu, zomrela priamo na mieste.

Vybrali SME

Už ste čítali?