Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Na jedinečnej železnici vozili ľad aj ondatry

Jedinečné úzkokoľajky sa nachádzali aj u nás. Slúžili najmä na zvážanie dreva z lesov, prevážali však skutočne čokoľvek.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: SITA)

TOPOĽČANY. Posledné roky 19. storočia sa v Topoľčanoch niesli aj v znamení budovania železníc. V roku 1882 bol slávnostne otvorený úsek Nitra – Topoľčany, o niečo neskôr aj Topoľčany – Veľké Bielice. Následne, začiatkom 20. storočia vzniklo dokonca aj priame železničné spojenie z okresného mesta do Budapešti. V našich horách však existovali i menej známe železničné úseky, po ktorých dnes zostali už len ťažko rozpoznateľné násypy tratí, zvyšky mostov, priepustov a iných umelých stavieb.

Prečítajte si tiež: Úspešnému holubárovi z Kovariec robia starosti kuny, v minulosti musel odbíjať i Nemcov Čítajte 

Veľkotopoľčianska priemyselná úzkorozchodná železnica, ktorú projektanti a inžinieri navrhli v roku 1911 na trase z Topoľčian do hôr Považského Inovca, začala svoju prevádzku už v máji roku 1913. Začiatok trate sa nachádzal v areáli parnej píly a parketárne v Topoľčanoch a dĺžka celej trasy bola viac ako 45 kilometrov, s rozchodom 760 mm. Vybudovala ju akciová spoločnosť ADOL-SCHMITT a spol. so sídlom v Bošanoch, ktorej hlavným akcionárom bol barón Leopold Haupt-Stummer, majiteľ veľkostatku v Tovarníkoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Z hôr v okolí sa železnicou dopravovalo nielen drevo ale aj kameň, seno, dubová kôra, dobytok, poľovnícke trofeje a ondatry chované na kulhánskej farme. Palivové menejhodnotné drevo sa zvážalo do všetkých majerov veľkostatku, tak-isto do liehovarov, tovarníckeho cukrovaru i do kaštieľa. V zime sa okrem spomínaných produktov prevážal aj ľad narúbaný na kulhánskom rybníku, a tento sa dovážal do pans-kých ľadovní v Jacovciach (pri majeri) a v Tovarníkoch (pri hostinci Zlatý baránok a pod Brehmi). Železnica slúžila i k preprave ostatných poľnohospodárskych produktov medzi majermi a liehovarmi veľkostatku a tovarníckym cukrovarom.

Prvou a zároveň najväčšou stanicou, výhybkou i nákladiskom v katastrálnom území Zlatník bola stanica Kulháň vybudovaná na tzv. Novej lúke pri starej lesnej ceste spájajúcej osadu Kulháň s polesím Duchonky. Viedli z nej viaceré vedľajšie úvraťové trasy a hlavná pokračujúca k nákladisku Bystré, stanici Mankovec až k Starej Huti. V tom čase boli v prevádzke i vodné „rizne“ (tzv. mokré, resp. potočné žľaby) a suché „rizne“, ktoré slúžili na spúšťanie dreva k nákladiskám. Po vojne sa na približovanie častejšie používali lanovky.

Skryť Vypnúť reklamu

Denne vychádzali z Topoľčianskej píly do hôr Považského Inovca spravidla dva vlaky

Rušňový park železnice pôvodne tvorili tri štvornápravové lokomotívy berlínskej firmy Orenstein-Koppel s výkonom 110 konských síl o hmotnosti 16,5 tony. Neskôr k nim pribudla trojnápravová tend-rová lokomotíva a ďalšie dve „Orenštajnky“. Štyri „orenš-tajnky“ boli pomenované po manželke, dcérach a synovej neveste majiteľa – baróna Leopolda Haupt-Stummera st. Mali mená Augusta, Gertrud, Carola a Edith. Lokomotíva CAROLA bola po postavení klátovskej poľnej železnice v roku 1918 presunutá na túto trasu, no po jej zrušení sa v roku 1950 vrátila späť.

Dodatočne sa cukrovarská a lesná železnica rozrástla o ďalšie lokomotívy a vozne, medzi nimi aj jedinečný osobný vozeň pre 16 cestujúcich. Ten mal ako jediný zo známych vyrobených vozňov až dva oddiely, a to prvej a tretej triedy, ktoré sa výrazne líšili vybavením interiéru, najmä čalúnením sedadiel. Osobný vozeň využíval majiteľ barón Leo Haupt-Stummer na inš-pekčné cesty po veľkostatku a takisto jeho rodina a hostia pri cestách na poľovačky. Po druhej svetovej vojne bol tento vozeň presunutý na ľubochniansku lesnú železnicu.

Skryť Vypnúť reklamu

Úzkokoľajka mohla i po 50 rokoch fungovania napriek poškodeniam počas 2. svetovej vojny slúžiť ďalej. Údajne pre nerentabilnosť bola ale v lete roku 1964 zrušená a to navzdory tomu, že len prednedávnom (v rokoch 1956-1958) sa uskutočnila dôkladná rekonštrukcia vybraných úsekov spojená s výmenou podvalov a koľajníc.

Tieto úseky bolo možné podľa niektorých zdrojov prevádzkovať minimálne ďalších 20 rokov. Časťou údolia bývalej lesnej železnice baróna Stummera dnes vedie náučný chodník Duchonka – Kulháň.

Trať z Cibajok nebola dokončená podľa plánov

S výstavbou ďalšej hospodársko – lesnej železničnej trate Veľké Bošany – Klátova Nová Ves – Cibajky sa začalo o niečo neskôr, v roku 1914. Obe tieto úzkorozchodné železničné trate mali vzájomne prepojiť všetky poľnohospodárske a priemyselné subjekty na oboch stranách rieky Nitry. Druhá preto mala pôvodne viesť z lesov Klátovej až na parnú pílu v Topoľčanoch. Barónovi Leopoldovi Stummerovi sa však nepodarilo vykúpiť pozemky od práznovských a topoľčianskych roľníkov, preto táto vetva trate končila pri Práznovciach, kde bola vykladacia rampa. Jej celková dĺžka bola 13,5 kilometrov a maximálna povolená rýchlosť vlakov 15 km/hod.

Rušňový park tvorili lokomotívy Carola a Montania prezývaná „Montánka“. Nachádzali sa tu tiež vozne na odvoz dreva, cukrovej repy, štrku a vápna. Do bošianskej garbiarne sa dovážalo vápno z Cibajok a dubová kôra potrebná pri spracovaní kože. Úzkokoľajkou sa príležitostne dopravoval tiež mramor z kameňolomu v Klížskom Hradišti, ktorý sa povozmi privážal do Klátovej Novej Vsi.

Železnica slúžila potrebám svojich majiteľov celých 25 rokov (1916-1941). V roku 1937 sa dokonca uvažovalo aj o výstavbe trate Bošany – Topoľčianky. Plánovaná trať mala využiť násyp existujúcej úzkokoľajky z Bošian až po Klátovu Novú Ves a ďalej mala pokračovať údolím potoka Vyčoma, chotármi Janovej Vsi, Ješkovej Vsi smerom na Skýcov a cez horský hrebeň dolinou potoka Leveš do Topoľčianok a Zlatých Moraviec.

S úpadkom Koželužní v Bošanoch a s postupným rozvojom iných spôsobov dopravy začala železničná trať úplne strácať na význame. Bola postupne rozobraná, časť koľajníc dokonca rozkradnutá, tým pádom celkom znefunkčnená a nakoniec zrušená.

Svoju úzkokoľajku mali aj Kovarce

Obchodovanie s úrodou, produktmi a drevom prinútilo aj bratov Júliusa a Antona Aponiovcov riešiť dopravu zo svojho hospodárstva. Preto po otvorení železničnej trate Nitra – Topoľčany podali žiadosť na ministerstvo dopravy v Budapešti o povolenie vybudovať úzkorozchodnú železnicu, ktorá by spájala majere veľkostatku s najbližšou železničnou stanicou. Parná hospodárska a poľná železnica sa stavala v rokoch 1911 – 1913 v dĺžke 14,5 km. Trať viedla zo železničnej stanice Lovasovce /Koniarovce/ cez Hrušovany, Preseľany cez rieku Nitru do Lefantaviec, Oponíc, Súloviec, Kovariec k dolnému a hornému majeru a liehovaru. Celkom sa na nej nachádzalo 10 drevených mostov.

V januári 1914 bratia Aponiovci zažiadali o predĺženie trate poľnej železnice z Kovariec do tribečských hôr, aby vyťažili staré duby a bukové porasty vo svojich lesoch. Lesná trať začínala pri kovarskom hornom liehovare a pokračovala stúpaním z ľavej strany Hôrky. V rokoch 1915 – 1917 ju stavali prevažne talianski vojnoví zajatci. Museli sa vybudovať mohutné drevené viadukty ponad rokliny a hlboké výmole, štyri vysoké drevené mosty s opornými piliermi. Trať pokračovala po pravej strane proti prúdu cintorínskeho potoka popod Pochabansko.

Koniec tzv. dolného úseku bol na výhybni a zriaďovacej staničke pri potoku pod Kúreným brodom. Odtiaľ viedla lanovka, ktorá slúžila na transport vozňov lesnej železnice na hornom úseku v nadmorskej výške 424 m.n.m. až k dnešnej chate Petráška. Tento ozubnicový úsek viedol až pod Tribeč. Lesná železnica bola demontovaná už v dvadsiatych rokoch po úplnom vyťažení mohutného bukového porastu okolo vrcholu Tribča.
KATARÍNA NIKOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 231
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 156
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 10 093
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 976
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 958
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 162
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 598
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 511
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 493
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 528
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Autobusy budú jazdiť ako cez prázdniny

K zmene režimu dochádza na prímestských linkách, ktoré zabezpečuje prevádzka v Topoľčanoch od pondelka 18. januára 2021.

Aké mená si vybrali rodičia pre svoje deti?

K 31.12. 2020 malo mesto Topoľčany 25 196 obyvateľov. V Topoľčanoch sa narodilo 208 detí, aké dostali mená?

Ruská VHL mu nevyšla, sezónu dohrá v Topoľčanoch. Šimun sa pokúsi o tvrdý reštart

„Táto pandémia mi zruinovala sezónu,“ hovorí odchovanec Topoľčian Eduard Šimun.

Eduard Šimun v drese Topoľčian už stihol odohrať tri zápasy, v ktorých strelil i dva góly.

Odpadu pribúda, cena rastie

Aktuálne schválená sadzba poplatku na rok 2021 je 39,96 €.

Obyvatelia Topoľčian produkujú až príliš veľa odpadu. V rámci Slovenska má mesto najvyššiu produkciu komunálneho odpadu, ktorá dosahuje objem 700 kg na obyvateľa ročne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Kam na Liptove počas lockdownu

Nápady na výlety sme rozdelili podľa okresov.

Už ste čítali?