Piatok, 3. február, 2023 | Meniny má Blažej

Na jedinečnej železnici vozili ľad aj ondatry

Jedinečné úzkokoľajky sa nachádzali aj u nás. Slúžili najmä na zvážanie dreva z lesov, prevážali však skutočne čokoľvek.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: SITA)

TOPOĽČANY. Posledné roky 19. storočia sa v Topoľčanoch niesli aj v znamení budovania železníc. V roku 1882 bol slávnostne otvorený úsek Nitra – Topoľčany, o niečo neskôr aj Topoľčany – Veľké Bielice. Následne, začiatkom 20. storočia vzniklo dokonca aj priame železničné spojenie z okresného mesta do Budapešti. V našich horách však existovali i menej známe železničné úseky, po ktorých dnes zostali už len ťažko rozpoznateľné násypy tratí, zvyšky mostov, priepustov a iných umelých stavieb.

Prečítajte si tiež: Úspešnému holubárovi z Kovariec robia starosti kuny, v minulosti musel odbíjať i Nemcov Čítajte 

Veľkotopoľčianska priemyselná úzkorozchodná železnica, ktorú projektanti a inžinieri navrhli v roku 1911 na trase z Topoľčian do hôr Považského Inovca, začala svoju prevádzku už v máji roku 1913. Začiatok trate sa nachádzal v areáli parnej píly a parketárne v Topoľčanoch a dĺžka celej trasy bola viac ako 45 kilometrov, s rozchodom 760 mm. Vybudovala ju akciová spoločnosť ADOL-SCHMITT a spol. so sídlom v Bošanoch, ktorej hlavným akcionárom bol barón Leopold Haupt-Stummer, majiteľ veľkostatku v Tovarníkoch.

SkryťVypnúť reklamu

Z hôr v okolí sa železnicou dopravovalo nielen drevo ale aj kameň, seno, dubová kôra, dobytok, poľovnícke trofeje a ondatry chované na kulhánskej farme. Palivové menejhodnotné drevo sa zvážalo do všetkých majerov veľkostatku, tak-isto do liehovarov, tovarníckeho cukrovaru i do kaštieľa. V zime sa okrem spomínaných produktov prevážal aj ľad narúbaný na kulhánskom rybníku, a tento sa dovážal do pans-kých ľadovní v Jacovciach (pri majeri) a v Tovarníkoch (pri hostinci Zlatý baránok a pod Brehmi). Železnica slúžila i k preprave ostatných poľnohospodárskych produktov medzi majermi a liehovarmi veľkostatku a tovarníckym cukrovarom.

Prvou a zároveň najväčšou stanicou, výhybkou i nákladiskom v katastrálnom území Zlatník bola stanica Kulháň vybudovaná na tzv. Novej lúke pri starej lesnej ceste spájajúcej osadu Kulháň s polesím Duchonky. Viedli z nej viaceré vedľajšie úvraťové trasy a hlavná pokračujúca k nákladisku Bystré, stanici Mankovec až k Starej Huti. V tom čase boli v prevádzke i vodné „rizne“ (tzv. mokré, resp. potočné žľaby) a suché „rizne“, ktoré slúžili na spúšťanie dreva k nákladiskám. Po vojne sa na približovanie častejšie používali lanovky.

SkryťVypnúť reklamu

Denne vychádzali z Topoľčianskej píly do hôr Považského Inovca spravidla dva vlaky

Rušňový park železnice pôvodne tvorili tri štvornápravové lokomotívy berlínskej firmy Orenstein-Koppel s výkonom 110 konských síl o hmotnosti 16,5 tony. Neskôr k nim pribudla trojnápravová tend-rová lokomotíva a ďalšie dve „Orenštajnky“. Štyri „orenš-tajnky“ boli pomenované po manželke, dcérach a synovej neveste majiteľa – baróna Leopolda Haupt-Stummera st. Mali mená Augusta, Gertrud, Carola a Edith. Lokomotíva CAROLA bola po postavení klátovskej poľnej železnice v roku 1918 presunutá na túto trasu, no po jej zrušení sa v roku 1950 vrátila späť.

Dodatočne sa cukrovarská a lesná železnica rozrástla o ďalšie lokomotívy a vozne, medzi nimi aj jedinečný osobný vozeň pre 16 cestujúcich. Ten mal ako jediný zo známych vyrobených vozňov až dva oddiely, a to prvej a tretej triedy, ktoré sa výrazne líšili vybavením interiéru, najmä čalúnením sedadiel. Osobný vozeň využíval majiteľ barón Leo Haupt-Stummer na inš-pekčné cesty po veľkostatku a takisto jeho rodina a hostia pri cestách na poľovačky. Po druhej svetovej vojne bol tento vozeň presunutý na ľubochniansku lesnú železnicu.

SkryťVypnúť reklamu

Úzkokoľajka mohla i po 50 rokoch fungovania napriek poškodeniam počas 2. svetovej vojny slúžiť ďalej. Údajne pre nerentabilnosť bola ale v lete roku 1964 zrušená a to navzdory tomu, že len prednedávnom (v rokoch 1956-1958) sa uskutočnila dôkladná rekonštrukcia vybraných úsekov spojená s výmenou podvalov a koľajníc.

Tieto úseky bolo možné podľa niektorých zdrojov prevádzkovať minimálne ďalších 20 rokov. Časťou údolia bývalej lesnej železnice baróna Stummera dnes vedie náučný chodník Duchonka – Kulháň.

Trať z Cibajok nebola dokončená podľa plánov

S výstavbou ďalšej hospodársko – lesnej železničnej trate Veľké Bošany – Klátova Nová Ves – Cibajky sa začalo o niečo neskôr, v roku 1914. Obe tieto úzkorozchodné železničné trate mali vzájomne prepojiť všetky poľnohospodárske a priemyselné subjekty na oboch stranách rieky Nitry. Druhá preto mala pôvodne viesť z lesov Klátovej až na parnú pílu v Topoľčanoch. Barónovi Leopoldovi Stummerovi sa však nepodarilo vykúpiť pozemky od práznovských a topoľčianskych roľníkov, preto táto vetva trate končila pri Práznovciach, kde bola vykladacia rampa. Jej celková dĺžka bola 13,5 kilometrov a maximálna povolená rýchlosť vlakov 15 km/hod.

Rušňový park tvorili lokomotívy Carola a Montania prezývaná „Montánka“. Nachádzali sa tu tiež vozne na odvoz dreva, cukrovej repy, štrku a vápna. Do bošianskej garbiarne sa dovážalo vápno z Cibajok a dubová kôra potrebná pri spracovaní kože. Úzkokoľajkou sa príležitostne dopravoval tiež mramor z kameňolomu v Klížskom Hradišti, ktorý sa povozmi privážal do Klátovej Novej Vsi.

Železnica slúžila potrebám svojich majiteľov celých 25 rokov (1916-1941). V roku 1937 sa dokonca uvažovalo aj o výstavbe trate Bošany – Topoľčianky. Plánovaná trať mala využiť násyp existujúcej úzkokoľajky z Bošian až po Klátovu Novú Ves a ďalej mala pokračovať údolím potoka Vyčoma, chotármi Janovej Vsi, Ješkovej Vsi smerom na Skýcov a cez horský hrebeň dolinou potoka Leveš do Topoľčianok a Zlatých Moraviec.

S úpadkom Koželužní v Bošanoch a s postupným rozvojom iných spôsobov dopravy začala železničná trať úplne strácať na význame. Bola postupne rozobraná, časť koľajníc dokonca rozkradnutá, tým pádom celkom znefunkčnená a nakoniec zrušená.

Svoju úzkokoľajku mali aj Kovarce

Obchodovanie s úrodou, produktmi a drevom prinútilo aj bratov Júliusa a Antona Aponiovcov riešiť dopravu zo svojho hospodárstva. Preto po otvorení železničnej trate Nitra – Topoľčany podali žiadosť na ministerstvo dopravy v Budapešti o povolenie vybudovať úzkorozchodnú železnicu, ktorá by spájala majere veľkostatku s najbližšou železničnou stanicou. Parná hospodárska a poľná železnica sa stavala v rokoch 1911 – 1913 v dĺžke 14,5 km. Trať viedla zo železničnej stanice Lovasovce /Koniarovce/ cez Hrušovany, Preseľany cez rieku Nitru do Lefantaviec, Oponíc, Súloviec, Kovariec k dolnému a hornému majeru a liehovaru. Celkom sa na nej nachádzalo 10 drevených mostov.

V januári 1914 bratia Aponiovci zažiadali o predĺženie trate poľnej železnice z Kovariec do tribečských hôr, aby vyťažili staré duby a bukové porasty vo svojich lesoch. Lesná trať začínala pri kovarskom hornom liehovare a pokračovala stúpaním z ľavej strany Hôrky. V rokoch 1915 – 1917 ju stavali prevažne talianski vojnoví zajatci. Museli sa vybudovať mohutné drevené viadukty ponad rokliny a hlboké výmole, štyri vysoké drevené mosty s opornými piliermi. Trať pokračovala po pravej strane proti prúdu cintorínskeho potoka popod Pochabansko.

Koniec tzv. dolného úseku bol na výhybni a zriaďovacej staničke pri potoku pod Kúreným brodom. Odtiaľ viedla lanovka, ktorá slúžila na transport vozňov lesnej železnice na hornom úseku v nadmorskej výške 424 m.n.m. až k dnešnej chate Petráška. Tento ozubnicový úsek viedol až pod Tribeč. Lesná železnica bola demontovaná už v dvadsiatych rokoch po úplnom vyťažení mohutného bukového porastu okolo vrcholu Tribča.
KATARÍNA NIKOVÁ

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Topoľčany

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  7. Dodajte vašej pokožke šťavu
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 11 588
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 9 427
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 826
  4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 2 468
  5. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 758
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 029
  8. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 822

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Sliače (I)
  2. Mikuláš Prokop: Budú obedy zadarmo?
  3. Eva Gallova: Prečo išli peši maďarský Židia do koncentráku?
  4. Miroslav Ferkl: Dôchodca či senior?
  5. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla
  6. Matej Galo: Časť 2. Putin pred medzinárodným súdom
  7. Jaromír Šiša: O tom, jak mě v první třídě předělávali na leváka.
  8. Peter Blaškovitš: Minister má výhovorky riěsenia nie
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 5 678
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 170
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 484
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 935
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 711
  6. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 109
  7. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 090
  8. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 017
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Teréziu Macalíkovú našli v Dunaji bez známok života.

Študentka zmizla po hádke s priateľom.


Katarína Niková 1 h

V kamióne sa nachádzali dvaja ľudia a pes.


Katarína Niková 22 h

Na čelo tabuľky sa dostali po výhre nad Tempom Chynorany.


1. feb
Ján Kožuško, zakladateľ projektu Programko.sk

Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.


31. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na mieste zasahovala polícia i záchranná služba.


23 h

Opatrenia sú tiež na ďalších súdoch. Zo Špecializovaného trestného súdu v Pezinku museli odviesť dvojicu obžalovaných.


(JN) 2. feb

Bežne ho na takomto mieste nevídať.


20 h

Muž na následky zranení zomrel.


1. feb

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Sliače (I)
  2. Mikuláš Prokop: Budú obedy zadarmo?
  3. Eva Gallova: Prečo išli peši maďarský Židia do koncentráku?
  4. Miroslav Ferkl: Dôchodca či senior?
  5. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla
  6. Matej Galo: Časť 2. Putin pred medzinárodným súdom
  7. Jaromír Šiša: O tom, jak mě v první třídě předělávali na leváka.
  8. Peter Blaškovitš: Minister má výhovorky riěsenia nie
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 5 678
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 170
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 484
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 935
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 711
  6. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 109
  7. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 090
  8. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 017
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu