Hracia plocha bola podriadená poľnohospodárskej činnosti. Na mieste dnešného štadióna OFK Ludanice sa nachádzala predtým, ako už v tých časoch na vidieku bolo zvykom, roľa resp. lúka. Futbal sa tu začal hrať tesne po vojne a to v rokoch 1946 – 1947, keď po parcelácii cirkevných resp. veľkostatkárskych pozemkov bol futbalistom pridelený pozemok o rozlohe 1 ha na kapituls-kej roli „Za štrekou“. Všetci (nielen hráči, funkcionári, ale i široká fanúšikovská obec) boli z tejto situácie nadšení a svojpomocne zorali, rozbránili pozemok, zasiali trávu a následne ju zaválcovali. Za krátky čas bola hracia plocha ohraničená a okolo ihriska bolo vysadených približne 50 kusov líp.
Prezliekanie i u fanúšikov
Na údržbu ihriska a nákup výstroja sa v tej dobe získavali finančné prostriedky aj pomocou hudobno – estrádnych predstavení. Nepríjemná situácia nastala v roku 1950, keď príval vody po prietrži z vedľajšieho kanála zaplavil ihrisko, pričom veľký nános bahna znemožnil hrávať zápasy, keďže sa voda prelievala cez „štreku“ až k cintorínu.
Pochváľte sa aj vy so svojim ihriskom.
Volajte 0918 638 073
Aj v druhej polovici 50. rokov boli najväčším problémom šatne, hráči sa umývali v priľahlom kanále, alebo ich pozvali sa umyť k sebe fanúšikovia ako napríklad veľký fanúšik Alfonz Krchňavý. Aj v 60. rokoch sa hráči museli prezliekať mimo areálu ihriska a to v budove starej školy vzdialenej zhruba 500 metrov.
Až v roku 1971 sa vybudovali kabíny, neskôr bola zavedená i voda. Svojpomocne sa zhotovili šatne, kúpeľne, sklad a šatňa rozhodcov. V rámci akcie „Z“ sa vybudoval terajší panelovo – betónový plot s nákladom vtedajších 120 000 Kčs. V období socializmu neexistoval sponzoring ako ho poznáme dnes, takže väčšina finančných prostriedkov sa získavala brigádnickou činnosťou, zberom železa, dotáciami ČSZTV a za autobusovú dopravu.

Prišiel Inter Bratislava
Významným dátumom v histórii klubu bol 5. august 1985, keď sa pri príležitosti 50. výročia klubu odohral priateľský zápas s Interom Bratislava s výsledkom 2:6. Športové odpoludnie moderoval dnes už legendárny Gabo Zelenay. V roku 1994 bol vypracovaný projekt nových kabín, no vybudovali sa iba základy novej budovy. Tento stav pretrval až do roku 1997, keď nový výbor OFK Ludanice na čele s prezidentom Mariánom Kapustom získal potrebné finančné prostriedky na dokončenie nových a dozaista jedných z najlepších kabín široko ďaleko.

Vybudovala sa aj oceľovo – laminátová tribúna s kapacitou 240 miest na sedenie.
Momentálne sa nachádzajú v nových a starých kabínach štyri šatne pre hráčov, jedna rozhodcovská šatňa so samostatnou sprchou, miestnosť pre hlásateľa, práčovňa. Ďalej sa tu nachádzajú dve kúpeľne, sociálne zariadenie. Pre rehabilitáciu hráčov, ale i občanov obce, je k dispozícii sauna s bazénom a oddychová miestnosť plus malá posilňovňa. Hracia plocha sa koncom 90. rokov aj vydrnovala, čím sa Ludanice zaradili vo vtedajšom, minimálne okrese, k prvým mužstvám s profesionálne vydrnovaným pokutovým územím. Zrekonštruovaný areál štadióna OFK Ludanice bol slávnostne odovzdaný do užívania zápasom starých pánov FC Spartaka Trnava na čele s legendárnym Jozefom Adamcom proti Internacionálom Slovenska v lete roku 2000.
Neskôr, počas pôsobenia pána Svorada, sa v Ludaniciach hrala najvyššia krajská súťaž, ihrisko sa predĺžilo a rozšírilo, vybudovala sa automatická závlaha a rozšíril sa betónový plot okolo hracej plochy. Okrem iného bola postavená aj svetelná tabuľa parametrov celorepublikových súťaží, striedačky spĺňajú doteraz kritériá najvyššej krajskej súťaže.
O kvalitu hracej plochy sa v poslednej dekáde najvýraznejšie pričinili páni Vladimír Košecký st. a Vladimír Čerňan st., ktorí svojou vytrvalou a poctivou prácou dosiahli to, že naše ihrisko v Ludaniciach patrí k najlepším vidieckym hracím plochám na území Slovenskej republiky.