SOLČANY. V utorok 7.augusta boli z rehabilitačnej stanice do voľnej prírody v lese pri Solčanoch vypustený traja myšiaci lesní (Buteo buteo).
Vtákov našli robotníci pracujúci na ťažbe dreva. Niekoľkodňové mláďatá zrejme vypadli z hniezda po búrke spojenej s veternou smršťou.
Bez pomoci človeka by neprežili
Mláďatá sa do karanténnej stanice dostali koncom júna dehydrované a vyhladované. Jedno z nich bolo dokonca napadnuté mušími larvami.
„Po pár týždňoch im poskytujeme živú potravu, aby sa naučili samostatne loviť, čo im zaručí prežitie vo voľnej prírode,“ upresnil Viktor Mlynek, zakladateľ a správca rehabilitačnej stanice v Nitre – Šindolke. Ich rehabilitácia zahŕňala pravidelné kŕmenie, pozorovanie zdravotného stavu a pritom zabezpečenie minimálneho kontaktu s človekom, aby nestratili plachosť.
Ako nás informoval Mlynek, myšiaky boli vypustené do voľnej prírody v okolí Solčian preto, že tu boli nájdené, ale aj z dôvodu veľkej straty jedincov v tejto lokalite počas minuloročnej zimy kvôli nedostatku potravy.
Napriek tomu, že sa myšiak dokázal prispôsobiť intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine a aj v takýchto podmienkach je ich v našom regióne pomerne veľa, slabé nohy s krátkymi pazúrmi mu umožňujú loviť len malú korisť. Nedostatok drobných hlodavcov, vtákov, menších plazov a hmyzu ho preto počas zimy často núti živiť sa aj zdochlinami.
Najčastejšie zachraňujú zranené vtáky
Pri náleze zraneného živočícha je najlepšie kontaktovať chovnú alebo rehabilitačnú stanicu, ktoré sú rozmiestnené po celom Slovensku.
Rehabilitačná stanica pri Správe Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Ponitrie, sa nachádza v areáli Strednej odbornej školy veterinárnej v Nitre – Šindolka. Je zakladajúcim členom Národnej siete záchranných staníc. Táto stanica slúži na príjem a rehabilitáciu poranených alebo inak hendikepovaných chránených živočíchov z našej prírody najmä z okresov Nitra, Levice, Zlaté Moravce a Topoľčany, v prípade potreby aj z okresov Prievidza, Partizánske a Bánovce nad Bebravou, ale aj ďalších.
Podľa informácií z Rehabilitačnej knihy, kam je po veterinárnej prehliadke zapísaný každý prijatý živočích, prevažujú vtáky (viac ako 90 %), menej cicavce (cca 8%) a ojedinele plazy a obojživelníky. „Všetky u nás voľne žijúce vtáky sú zároveň chránenými živočíchmi a každý nález je potrebné bezodkladne oznámiť Štátnej ochrane prírody. Držbu v ľudskej opatere, ak je potrebná, je nutné obmedziť iba na čas nevyhnutný k záchrane jedinca,“ vysvetlil Mlynek.
Niekedy je najhumánnejšie živočícha utratiť
„Jedince putujú do stanice predovšetkým vďaka hláseniam od ľudí, ktorí zranené alebo mladé vtáky, ktoré vypadli z hniezda, našli vo voľnej krajine alebo v lese,“ opísal Karol Babčan, dobrovoľný člen Stráže prírody.
Príčiny zranení živočíchov bývajú rôzne: „Môže ísť o postreleného jedinca, jedinca zasiahnutého elektrickým prúdom, či postihnutého nárazom, alebo iba o nezranené vypadnuté zviera, ktoré nie je v dostačujúcej fyzickej kondícii. Privolaná hliadka zabezpečí odchyt, poprípade vyzdvih-nutie a následné umiestnenie jedinca v stanici,“ Na týchto miestach sú odborníci, ktorí im zabezpečia riadnu veterinárnu starostlivosť, primeranú ich zdravotnému stavu.
Nie všetky živočíchy sa ale podarí zachrániť, o tom, či má následná rehabilitácia zmysel, rozhoduje veterinár. Niekedy je nutné zvieratá utratiť. „Počas tohtoročnej prevádzky sme v rehabilitačnej stanici prijali 109 chránených zviera, z toho sme úspešne zrehabilitovali a vypustili 21, 56 sme museli utratiť, keďže vo voľnej prírode by neprežili a 25 zvierat uhynulo na následky zranenia. Ostatných 7 je v starostlivosti stanice,“ uviedol Mlynek s tým, že sa v stanici starali najmä o dravých vtákov, sovy, ale i spevavce a vodné vtáky.
Z cicavcov mali na starosť viac druhov netopierov, ježkov východných a veverice stromové, ktoré boli buď napadnuté predátorom, alebo zbytočne vytiahnuté z hniezda. Medzi najproblémovejšie plazy patrí korytnačka písmenková. Tá nie je prirodzeným druhom našej fauny a pre pôvodné druhy živočíchov predstavuje nebezpečenstvo, napriek tomu ju mnohí nezodpovední chovatelia vypúšťajú do voľnej prírody.
KATARÍNA NIKOVÁ
