TOPOĽČANY. V čase 2. svetovej vojny boli Topoľčany okresným mestom, v ktorom žilo viac než 10 000 obyvateľov. Samozrejme, nie všetci z nich súhlasili s vtedajšou politicko-spoločenskou realitou, a tak ako i v iných mestách, aj v Topoľčanoch sa formovali rôzne odbojové skupiny.
Postupom času sa do popredia dostávala otázka ozbrojeného vystúpenia, neskôr známeho ako Slovenské národné povstanie. Ak malo byť povstanie úspešné, bolo treba podchytiť vojenské posádky rozmiestnené na území Slovenska.
Ako sa s touto výzvou popasovali v Topoľčanoch?
Príprava topoľčianskej posádky bola zanedbaná
Pre povstanie mala táto posádka nezanedbateľný význam. V meste bol 1. delostrelecký pluk – a všetci vedeli, aké budú delá pre povstanie dôležité. V Topoľčanoch sa vedelo o prebiehajúcich udalostiach v Turci, na Pohroní, hornom Ponitrí a inde.
Kraj zverejnil majetkové priznania poslancov. Koľko zarobili zástupcovia nášho okresu? Čítajte Samotná príprava na povstanie ale bola zanedbaná, napokon tak ako aj v iných západoslovenských posádkach. Povstaleckým veliteľom posádky bol kapitán delostrelectva Ján Malár.
V deň vypuknutia povstania, 29. augusta 1944, bol kapitán (vtedajšou terminológiou stotník) Malár mimo posádky zo zdravotných dôvodov. Zostal však v Topoľčanoch a pravidelne chodil do kasární kontrolovať vývoj situácie. Posádke velil stotník Augustín Oravec, s ktorým organizátori SNP veľmi nepočítali.
Keď 29. augusta cca o 16. hodine z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici Oravec dostal rozkaz na vyhlásenie bojovej pohotovosti posádky, ani nevedel, čo od neho vlastne chcú. Rozkaz však splnil a rozmiestnil niekoľko diel s príslušnou ochranou na prístupoch k mestu. V noci z 29. na 30. augusta major Július Nosko z Banskej Bystrice telefonoval Oravcovi, aby sa informoval o splnení rozkazu.
Zároveň mu prikázal jedno delo premiestniť a posilniť ním smer od Nitry. Nosko tiež nariadil vyhlásiť mobilizáciu a povolať mužstvo z dovoleniek.
Už len trvanie porady vyvolalo nepokoje
Ráno 30. augusta sa konala v byte predsedu Okresného národného výboru (ONV) Jozefa Weinzettla porada.
Malár a Oravec tu mali sľúbiť vernosť povstaniu. Z porady sa zúčastnení odobrali do mesta, kde zariadili, že miestna žandárska stanica a úrady s okamžitou platnosťou podliehajú rozkazom tzv. revolučného posádkového veliteľstva. Porada pokračovala v kasárňach, preberala sa mobilizácia, obsadenie dôležitých budov a zaujatie bojových postavení.
Medzitým prišli dôstojníci z posádky, ktorí museli čakať v predsieni, kým sa porada skončí. To u nich vyvolalo nevôľu, vznikli protipovstalecké nálady, a tak radšej poradu ukončili predčasne, aby povstalci neprišli o potrebný dôstojnícky zbor. Na porade bola skoncipovaná mobilizačná vyhláška, ktorá mala byť prečítaná v rozhlase, čo mal zariadiť okresný náčelník Šimko. Ten zjavne odvysielanie zdržoval, lebo oznam sa odvysielal až niekoľko hodín po doručení.
Na základe rozkazov zo Zemianskych Kostolian od stotníka Weinholda, určeného povstaleckého veliteľa oblasti, sa zvolalo zhromaždenie dôstojníkov, kde Oravec vysvetlil situáciu. Bolo jasné, že sa začína povstanie. Väčšina dôstojníkov, okrem niektorých záložníkov, súhlasila.
Problémy s 13. rotou
Na základe rozhlasovej výzvy a rozkazu nadporučíka Reinholda Šturmu, oblastného veliteľa brannej výchovy sa aktivizovala 3. rota Brannej výchovy (asistenčná jednotka), krycím menom 13. rota, so silou asi 60 mužov. Jej vedúcim bol miestny učiteľ Jozef Šoltés. Rota sa presunula do kasární, kde jednotku vystrojili a vyzbrojili, tak ako aj ostatných záložníkov, ktorí stále prichádzali.
Jednotka sa oficiálne podriadila stotníkovi Malárovi, ale vystupovanie niektorých jej členov vyvolávalo prinajmenšom zmiešané reakcie, a tak bolo rozhodnuté, že sa jednotka odzbrojí.
Tento krok sa však odkladal. Pristúpilo sa k nemu až potom, čo mali členovia jednotky zaujať na dvore kasární palebné postavenie a mali sa vy-zbrojovaným ľuďom vyhrážať, že „teraz s nimi spravia poriadok“. Samozrejme, že čerstvo vyzbrojení povstalci si to nenechali len tak a hrozil konflikt. Tu zasiahol predseda ONV Weinzettl, ktorý dal veleniu posádky ultimátum – buď sa asistenčná jednotka do 5 minút odzbrojí alebo spustia povstalci paľbu. V dôsledku tohto bola jednotka odzbrojená a jej veliteľ nadporučík Šturm bol odvolaný z funkcie.
Mobilizácia, vystrojovanie a vyzbrojovanie inak prebiehali v poriadku, vyhlášku počúvlo asi 1500 mužov.
Povstalecká nálada začala medzi vojakmi veľmi rýchlo klesať
Po prejavoch prezidenta Tisa a generála Augustína Malára, odvysielaných večer 30. augusta, vojaci začali meniť názor, mnohí dezertovali, časť mužstva začala rabovať. Dôstojníci situáciu nezvládali, navyše aj z nich mnohí dezertovali alebo ešte len chceli dezertovať.
V tom čase dorazili do Topoľčian muži z trnavskej posádky, ktorí neobišli ani kasárne. Trnavčania obvinili dôstojníkov, že nadržiavajú Bratislave. Spontánne sa k Trnavčanom pridalo asi 200 povstalcov a dvaja dôstojníci.
31. augusta navštívil posádku aj podplukovník Dezider Kišš-Kalina s pobočníkom, ktorým sa podarilo presvedčiť váhajúcich vojakov, aby sa pridali na stranu povstania. Onedlho však prišli správy o tom, že nitrianska posádka sa k povstaniu nepridá, a tým bola Kalinova snaha zničená. Tieto okolnosti vyvolali váhanie aj u povstaleckého veliteľa Jána Malára. Tomu navyše mal telefonovať z Bratislavy aj jeho bratranec generál Augustín Malár a vyčítať mu úmysel zapojiť sa do povstania.
Veliteľ Trajan zachránil situáciu.
Asi o pol druhej poobede 31. augusta Malár vyšiel na dvor, kde mal Oravec riadiť odchod posádky, resp. tých mužov, čo zostali v kasárňach do povstania. Malár vraj nechal prípravy zastaviť s tým, že „čakáme na Nemcov“ a hneď aj vyslal styčného dôstojníka smerom k Nitre. Styčný dôstojník sa po nejakom čase vrátil s tvrdením, že žiadneho Nemca nevidel. Medzitým od posádky dezertoval aj stotník Oravec a ponechal ju svojmu osudu. Situácia začala byť skutočne vážna.
Ešte v ten večer ale Weinzettl odišiel do Šimonovian vyhľadať veliteľa Jozefa Trojana a okamžite ho informoval o situácii v posádke, ako aj o nerozhodnom chaose v meste. Trojan ihneď rozhodol o zásahu a v noci sa do Topoľčian prirútilo niekoľko nákladných áut obsadených partizánmi pod velením Jozefa Trojana, poručíka Ľudovíta Drobného z posádky v Bošanoch a podporučíka Lesíka. Tento zásah prišiel v pravý čas a podarilo sa podchytiť zostávajúce osoby, ktoré váhali, vrátane stotníka Malára. V noci začala evakuácia materiálu, diel, streliva a iného vojenského materiálu.
V uliciach prebiehali aj pouličné boje
Zvyšok posádky na čele s Malárom sa dohodol s partizánmi, že v priestore Baťovian vytvoria spoločnú obrannú líniu. 1. septembra sa v meste konfiškovali autá a povstalci pomaly opúšťali mesto. 2. septembra sa tu ešte na krátko ukázali a 3. septembra sa dostali do prvej ozbrojenej zrážky v širšom okolí mesta.
Za tú možno považovať prestrelku pri Mýtnej Novej Vsi. Boj trval asi 45 minút. Potom museli povstalci pred presilou Nemcov, navyše s podporou samohybných diel, ustúpiť. Sedem povstalcov padlo v boji, päť zajatcov Nemci popravili. V Topoľčanoch sa odohrávali aj pouličné boje, ale bola to len krátka kapitola trvajúca približne pol hodiny. Strieľalo sa na vtedajšej Špitálskej ulici, a tiež na ulici Krušovskej. Topoľčany boli obsadené dňa 3. 9. 1944 popoludní.
Udalosti týkajúce sa nástupu topoľčianskej posádky do SNP teda vôbec nemali hladký priebeh. Napriek tomu je ale jasné, že Topoľčany s okolím mali a majú v dejinách SNP tiež svoje miesto.
ONDREJ GODÁL,KATARÍNA NIKOVÁ
