JACOVCE. Začalo to pichaním v ľavom boku, ktoré odštartovalo dlhý a náročný boj o život. Po biopsii bola diagnóza neúprosná, adenokarcinóm hlavy pankreasu v poslednom štádiu, ktorého prežitie sa rovná takmer zázraku. Aj napriek ťažkým vyhliadkam Marián Mikuš vyhral boj nad chorobou a život si dnes vychutnáva plnými dúškami.
Chorobu tajili pred synom
Pred viac ako dvomi rokmi na rodinu Mikušovú padol tieň choroby. Najprv lekári diagnostikovali nádor na pľúcach s metastázou v mozgu synovi, Mariánovi Mikušovi ml.. „V zápätí zistili rakovinu pankreasu mojej mame, o 5 mesiacov neskôr mne, a o ďalší polrok ochorela podobne manželkina stará mama,“ zaspomínal si Marián Mikuš st.

Začiatky ochorenia jeho syna boli nenápadné. Najprv mu začala tŕpnuť päta, potom noha a neskôr celá polovica tela, keďže nádor tlačil na mozog na centrum pohybu. Našťastie vyhliadky nemal najhoršie – 70% šanca na uzdravenie.
„Štyri mesiace sme strávili na onkológii. 13. augusta, pred dvomi rokmi, skončila synovi chemoterapia. Prišli sme domov, celí šťastní, tak sme trávili čas v záhradke. Strihal som živý plot a v ľavom boku ma začalo strašne pichať. Myslel som si, že je to svalovica, ktorá však po týždni neprestávala, tak som sa vybral k lekárovi. Lekár na sone však nič nenašiel a povedal, že to mám z psychiky kvôli synovi a mám už ísť do práce.“
„Bolesti však neprestávali, tak som šiel k lekárovi v Rakúsku, kde som pracoval ako kuchár. Tam kvalitnejšou ultrasonografiou zistili na pankrease nádor veľkosti 4x3 cm a tri trojcentimetrové metastázy v pečeni, ktoré následne potvrdilo CT vyšetrenie a onkomarker. Štvrté štádium. Manželke povedali, že pri tomto type rakoviny je 99,9% úmrtnosť do jedného roka. Mne dávali už iba 4 až 6 mesiacov života. Z Rakúska ma poslali domov k rodine a povedali, že sa moja choroba liečiť dá, no nedá sa vyliečiť... Inak povedané, liečbou sa dá priebeh choroby spomaliť, no nie zastaviť.“
Situáciu zhoršovala ešte skutočnosť, že syn musel ísť ešte na ožarovanie, preto sa rodina rozhodla chorobu otca tajiť.