TOPOĽČANY. Rudolf Vrba, človek, ktorý upozornil na zverstvá vykonávané v koncentračnom tábore Osvienčim, bude mať v Topoľčanoch pamätnú tabuľu.
Rozhodli o tom na svojom poslednom rokovaní mestskí poslanci, pričom peniaze na jej umiestnenie majú byť vyčlenené v budúcoročnom rozpočte.
Autorom tejto iniciatívy je Ivan Kleman, ktorý sa o umiestnenie pamätníka usiluje už niekoľko rokov.
Dotácia stolnému tenisu pokračuje aj napriek podozreniam Čítajte Pôvodný návrh bol umiestniť pamätnú tabuľu na židovskom cintoríne, no vzhľadom k tomu, že jeho správcom nie je mesto, nebolo by umiestnenie pamätnej tabule najjednoduchšie.
„Zatiaľ máme nepotvrdenú informáciu, že dom sa nachádzal v blízkosti ZŠ Hollého, no budeme ešte bádať v archívoch,“ uviedol primátor mesta Peter Baláž s tým, že pamätník by mal byť umiestnený na budove školy oproti autobusovej stanici.
ONDREJ ŠOMODI
Opísali zverstvá a zostali sklamaní, že Osvienčim nebombardovali
Rudolf Vrba, rodák z Topoľčian a Alfréd Wetzler opísali počty transportov aj osud väčšiny tých, ktorí do Osvienčimu prišli.
Jedným z cieľov úteku Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera bolo upozorniť svet na to, čo sa skutočne vo vyhladzovacích táboroch okolo Osvienčimu deje.
Už tri dni potom, čo prišli do Žiliny, dokončili správu, v ktorej Osvienčim opísali ako továreň na smrť.
Vyselektovali iba desatinu
V prvej časti vykreslili prijímanie väzňov do tábora: ich rozdelenie podľa údajných zločinov a označenie farebnými trojuholníkmi, tetovanie na predlaktie, holenie vlasov či fasovanie oblečenia a drevenných topánok.
V hlavnej časti správy potom rad za radom vymenovali, ako do tábora z európskych krajín prichádzali.
Podrobne opísali selekcie na rampe, pri ktorých nacistickí lekári iba pohľadom rozdeľovali Židov na tých, ktorých poslali do barakov a na práce, a tých, ktorí išli rovno do plynu.
Tvrdili, že Nemci „vyselektovali“ maximálne desatinu z tých, ktorých vlaky priviezli. Zvyšok okamžite povraždili.
Podľa čísiel, ktoré dostávali noví väzni, potom odhadli, že do ich úteku mohlo byť zabitých až 1 765 000 ľudí.
Upozornenie do Maďarska
Správa obsahovala aj nákres vnútorného usporiadania táborov Osvienčim I a Birkenau.
Vrba s Wetzlerom chceli svedectvom upozorniť najmä maďarských Židov, aby dobrovoľne nešli na istú smrť a pri transportoch kládli odpor.
Maďarsko bola posledná európska krajina, odkiaľ Židov masovo nedeportovali. S vysídlením začali až v roku 1944.
Český historik Miroslav Kárný vo svojej štúdii napísal, že predstavitelia maďarských Židov dostali Wetzlerovu a Vrbovu správu takmer hneď po jej dokončení v apríli, no najprv sa spoliehali na vlastné vyjednávania s nacistami.
„Šíriť ju, aj to len dôvernou cestou a úzkemu okruhu ľudí, začali až v júni, keď bolo do Osvienčimu deportovaných viac ako 300-tisíc maďarských Židov,“ konštatuje Kárný.
Maďarsko nakoniec v júni 1944 deportácie načas pozastavilo.
Britský historik Martin Gilbert to pripisuje aj tomu, že sa Vrbova a Wetzlerova správa nakoniec k predstaviteľom Horthyho kolaborantskej vlády dostala. Dôkazy o priamom spojení však neexistujú.
Text cestoval aj mesiace
Počas roka 1944 sa text postupne dostal k zástupcom západných Spojencov, niekedy však až po niekoľkých mesiacoch.
Kárný spomína, že kópia, ktorú do Vatikánu poslal v máji chargé d'affaires pápežského štátu Burzio, dorazila do Ríma až po piatich mesiacoch.
S číslom 1 765 000 zavraždených Židov neskôr pracovali titulky západných novín či vysielanie BBC.
Vrba aj Wetzler po vojne neskrývali sklamanie z toho, že i keď Spojenci tieto informácie mali, nevyburcovalo ich to k reakcii – napríklad bombardovaniu železničných trás, ktorými nacisti do Osvienčimu privážali nové a nové transporty.
„Vrba bol veľmi sklamaný z toho, že žiadne bomby nepadli ani na železničné trate do Osvienčimu, ani na plynové komory v Birkenau,“ spomína jeho prvá žena Gerta.
„Jeho druhé sklamanie vychádzalo zase z toho, že mnohí esesáci neboli nikdy za svoje činy potrestaní.“
Vrba aj Wetzler neskôr v 50. a 60. rokoch svedčili v niekoľkých procesoch s nacistickými pohlavármi.
DUŠAN MIKUŠOVIČ
Utiecť do Británie sa mu nepodarilo
Rudolf Vrba, pôvodne Walter Rosenberg (*11.9.1924 v Topoľčanoch – †27.3.2006 vo Vancouvri (Kanada), po získaní základného vzdelania v Topoľanoch pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Bratislave. Kedže pochádzal zo židovskej rodiny, bol v roku 1939 z gymnázia vylúčený a krátky čas pracoval ako robotník v Trnave. Vo februári 1942 sa v Topoľčanoch konal všeobecný súpis osôb židovského pôvodu a v marci sa Walter Rosenberg rozhodol utiecť do Veľkej Británie cez Maďarsko, čo sa mu aj čiastočne podarilo a istý čas sa skrýval v Budapešti.
Nakoľko nemal vybavené doklady potrebné k voľnému pohybu, vrátil sa na Slovensko, aby si ich obstaral. To sa mu však stalo osudným a pri prechode hraníc ho zadržala maďarská pohraničná stráž a odovzdala ho slovenským úradom. Vzápätí bol umiestnený do tábora v Novákoch, odkiaľ sa mu podarilo utiecť, ale v Topoľčanoch ho opäť zadržali a bol deportovaný do Majdanku a krátko na to do Osvienčimu v Poľsku. V roku 1944 sa mu podarilo spolu s Alfrédom Wetzlerom utiecť a skontaktovali sa so židovskými predstaviteľmi v Žiline a nadiktovali 32 stránkovú výpoveď o vyhladzovaní židov v koncentračnom tábore. Po vojne odišiel do Anglicka a potom do Spojených štátov amerických, kde sa usadil a aj zomrel v Kanade.
Úryvok pochádza z knihy Topoľčany vo vrstvách vekov
