Futbalový domov našiel až v Šimonovanoch, kde už pôsobí šiestu sezónu a zaradil sa k streleckým ťahúňom mužstva. Cesta k štvrtoligistovi však bola miestami aj poriadne tŕnistá.
Ako ste sa dostali k futbalu? Kde ste začínali a kto vás k nemu priviedol?
– K futbalovej lopte som sa dostal už ako malý chlapec a doviedol ma k nemu otec. Súťažne som začal hrávať futbal od siedmych rokov v Prievidzi, kde bol otec mojim trénerom, radil mi nielen futbalovo, ale i v osobnom živote. Otec chcel, aby som futbalu venoval podstatný čas svojho života, a tak okrem Prievidze som chodieval na tréningy i do Lazian, kde som odohral aj viacero zápasov na čierno. Predsa len na dedine je to iné, tam sme sa v jednom tíme stretli hráči rôzneho veku, a keďže som bol najmladší, tak som hrával zápasy aj oproti oveľa starším hráčom. A práve hra a súboje proti starším hráčom mi zas paradoxne pomáhali presadiť sa v Prievidzi.
Matúšovi Sobotovi učarovala lopta už v útlom detstve. (zdroj: ARCHÍV M. S.)Prišiel prechod do dorastu. Ako si spomínate na toto obdobie?
– V 15-tich rokoch som prešiel do dorastu, kde bolo veľmi náročné sa presadiť. Keďže som sa nevedel presadiť, tak ma otec vzal do Ráztočna, kde som odohral jednu sezónu. Práve tá mi neskutočne pomohla v mojej futbalovej kariére. Ako 15-ročný hráč som pravidelne hrával celé zápasy proti 19-ročným chalanom a v tomto období som sa naučil používať telo pri osobných súbojoch. Po roku hosťovanie skončilo, prišiel návrat do Prievidze a všetko sa zmenilo. Začal som pravidelne hrávať, a preto sa hosťovanie v Ráztočne ukázalo ako správne. Dokonca som sa v poslednom roku v dorasteneckom veku stal najlepším strelcom družstva, čo bolo vlastne aj mojou vstupenkou do A-mužstva.
Naj... Matúša Sobotu
NAJlepší tím: Ja som narcis a fanatik mužstva, v ktorom práve hrávam. Takže zbieram si všetky možné články o Šimonovanoch, vystrihujem obrázky tohto mužstva. Je to môj najobľúbenejší klub.
NAJlepší hráč: Naj hráčov je veľmi veľa, ale ako som už povedal, som narcis. Tak asi viete...
NAJ tréner: Aj trénerov som mal veľmi veľa počas mojej doterajšej kariéry, ale asi najviac mi zapasoval Ján Mikloška, ktorý ma naučil veľmi veľa a dosť mi aj pomohol. Za to všetko by som sa mu chcel aj touto cestou poďakovať.
NAJ jedlo: Určite kuracina a ryža. Asi mi neuveríte, ale jedávam to už tretí rok v chemických závodoch, kde pracujem.
NAJ film: Jednoznačne Dískopríbeh – na tom som vyrastal.
NAJ nápoj: Sirupová voda.
NAJhorší moment: Ako žiak som nastúpil na zápas v 52. minúte a v 56. minúte ma tréner dal dole, lebo som neukázal to, čo som mal. Vtedy som uvažoval nad tým, že s futbalom skončím.
NAJkrajší moment: Bolo to v zápase v Senci, kde som v 89. minúte za stavu 0:0 zahodil pokutový kop a v 92. minúte som krásnym gólom rozhodol o víťazstve 1:0, keď som prešprintoval dvoch hráčov, položil si i brankára a zasunul loptu do siete. Na túto akciu nikdy nezabudnem, stále ju mám pred očami.
Seniorský debut ste absolvovali v Prievidzi. Bolo to krátko predtým, ako seniorský futbal v tomto meste zanikol...
