JACOVCE, TALIANSKO. Marína Hostačná, rodáčka z Jacoviec vyhrala pred časom významnú literárnu súťaž v talians-kom meste Spoleto, Spoleto Art Festival Letterario 2018. Do súťaže sa zapojila s minirománom Salotto Ester (Salón Ester), ktorý napísala ešte v roku 2009 na Slovensku a tento rok ho preložila do taliančiny.
Inšpirovala sa skutočnými príbehmi

„Keď som si preberala ocenenie Premio Internazionale Spoleto art Festival Letterario 2018, zažila som veľké prekvapenie, nakoľko som získala i druhé ocenenie Premio Internazionale Il Dono dell'Umanità , ktoré mi udelia v Miláne,“ prezradila nám Marína Hostačná s tým, že ide o jej prvý román. Inšpiráciou k napísaniu tohto diala boli pre ňu životné osudy žien, ktoré odpozorovala, alebo o nich počula.
Žiť v Taliansku nikdy neplánovala
„Vymodelovala som tak hlavnú hrdinku, ktorá je príkladom naivného dievčaťa túžiaceho po nekonečnej láske, a ktorá prejde množstvom sklamaní. Tie ju však zocelia do emancipovanej, úspešnej a nesmierne láskavej ženy,“ dozvedeli sme sa.
Cesta k literárnej tvorbe však nebola priama. Tak ako všetky deti aj ona obľubovala rozprávky a rada chodila do miestnej knižnice v Jacovciach.
Zlom nastal v roku 2004, kedy začala brať písanie vážnejšie a zapojila sa do čitateľskej súťaže týždenníka pre ženy s príspevkom Vianoce, ktoré nezabudnem, za ktorý bola ocenená a príbeh uviedli v predvianočnom čísle. „V rokoch 2005 -2006 som napísala rozprávkové príbehy Čudná família tety Kláry, následne sa mi podarilo podpísať i zmluvu o ich vydaní (2007), avšak po určitom čase som odstúpila od zmluvy, nakoľko sa zo strany vydavateľstva nenaplnili dohodnuté podmienky. Až po rozprávkových príbehoch som napísala román Salón Ester.“
Marínu Hostačnú zaviala do Talianska práca. Roky pracovala s talianskymi obchodnými partnermi, no nechcela pracovať, či žiť v zahraničí.
„V marci 2009 som začala pracovať pre jednu slovensko – taliansku akciovú spoločnosť v oblasti priemyselného spracovania odpadu. Tešila som sa, nakoľko nájsť prácu napriek tomu, že som navštevovala diaľkové vysokoškolské štúdium, začínalo byť pre mňa náročné. Žiaľ, talianski akcionári sa rozhodli veľmi rýchlo ukončiť svoje aktivity na území Slovenska, a to z dôvodu veľmi nekorektného prístupu práce zo strany slovenských akcionárov. Napriek zlým skúsenostiam na Slovensku mi firma ponúkla pracovné miesto vo svojom sídle spoločnosti, čo som priala. Vo veľmi krátkom období, po mojich magisterských štátniciach som sa presunula pracovne do Talianska. Mojim cieľom bolo zotrvať v Taliansku pár rokov, vrátiť sa späť na Slovensko a podnikať v sociálnej oblasti. Akosi sa to pomiešalo…, spoznala som môjho manžela, pribudla mi talianska rodina a dnes žijem a pracujem v Taliansku.“