RADOŠINA. Poľovníctvo si v našom regióne stále zachováva svoju obľubu a mnohokrát sa toto hobby dedí z otca na syna.
Mnohí si to ani neuvedomujú, ale pre pozorného a tichého návštevníka lesov nie je veľký problém stretnúť jeleňa, či diviaka. Viac o poľovníkoch a poľovníctve nám prezradil predseda poľovníckeho združenia Havran Marián Ondrejka.
Jeleň je pre poľovníkov najvzácnejšou trofejou. (zdroj: OŠ)Mnohí ľudia majú o poľovníctve romantické predstavy, ktoré často formuje romantická literatúra. Poľovník je podľa nich ten, kto stráži revír pred pytliakmi, celé dni trávi v lese a stará sa o zver. Je táto predstava dnes reálna?
– Na Slovensku? Nechcem nikoho uraziť, ale aj do poľovníctva prenikol biznis a k poľovníctvu sa môže dostať aj ten, ktorý má od neho reálne ďaleko. U nás sa ešte snažíme, aby sme fungovali v rámci tradícií a nie podľa toho, kto má koľko peňazí. Pre nás nie je poľovníctvo zamestnanie, ale hobby.
Čo vás dnes, v roku 2018, vedie k tomu, aby ste sa venovali poľovníctvu?
– S tým sa asi človek musí narodiť. Musí sa zaujímať o prírodu, byť v prírode. Lov je už len čerešnička na torte, keďže poľovník sa musí starať o zver, nosiť krmivo, odrobíme množstvo brigádnických hodín. Až keď príde sezóna, dostane poľovník možnosť urobiť odstrel, no nie taký, aký chce, ale musí ho schváliť Lesný úrad v Topoľčanoch.
Určite to nie je tak, že dnes si spravím poľovný lístok, a zajtra som poľovník.
Z Poľovníckych slávností. Predseda združenia Havran Marián Ondrejka na fotografii v strede. (zdroj: OŠ)Keď je poľovanie za odmenu, ako teda vyzerá pre poľovníka zvyšok roka?
– Každý z nás chodí riadne do práce. Poľovnícky rok začína povedzme v marci. Kedysi sa začínalo 16. marca lovom na sľuky, no tento lov je už povolený iba v novembri, či septembri a vtedy je už jelenia ruja a nikto nebude búchať s flintou na sľuky.
Celý rok je vlastne o akciách, na ktorých si zarobíme nejakú korunu, pre deti sme napríklad robili program, ale naplno začíname až v jeseni kŕmením...
Nemáme svoju úrodu, s kŕmením nám veľmi pomáha poľnohospodárske družstvo, od ktorého si môžeme zobrať to, čo im zvýši. V máji sú odstrely srncov, v septembri srna, potom nasledujú odstrely jeleňov, jeleníc, diviakov, dokonca aj muflónov. V tomto období sa poľuje najmä na bažantov a drobnú zver.
Naznačili ste, že poľovník dostane povolenie na odstrel... Ako to funguje?
– My máme určitú výmeru revíru... Zhruba 2000 hektárov, ktoré majú určitú úživnosť. Tá hovorí, koľko sa u nás vie vychovať zvery bez toho, aby sme ju dokrmovali. Základné stádo u nás je povedzme 30 kusov vysokej zvery, 30 srnčej, 50 alebo 60 diviakov...
Po sčítaní zvery pošleme všetky čísla na okres. Oni podľa prírastkov určia, koľko môžeme odstreliť a našim členom rozdáme povolenky, kto môže čo uloviť. Povolenky sa rozdávajú podľa zásluh a bodového systému, teda ako sa náš člen zúčastňoval akcií, aký prínos mal pre združenie... Ak to nestihnú, tak dostanú povolenku všetci, lebo plán odstrelu sa musí splniť. U nás je najväčšou odmenou pre poľovníka jeleň, ale pre niekoho môže byť odmenou, keď môže streliť kapitálneho kanca.
Musím ale povedať, že čo sa týka diviakov, tento rok bol pre nás fatálny a aktuálny stav je hlboko pod tým, na čo sme boli zvyknutí. Nevieme si celkom vysvetliť príčinu. Je to pravdepodobne spôsobené tým, že všade sa nasadilo veľa kukurice a vysoká zver i diviaky sú v nej. Ďalšou nevýhodou nášho revíru je to, že máme iba jeden zdroj vody kúsok za dedinou.
Čo sa deje so zvieraťom, ktoré poľovník uloví?
– Musíme ho spracovať. Mäso môžeme predať do výkupu, alebo si ho kúpi člen nášho združenia. Keď nepredáme, alebo je cena nevyhovujúca, mäso môže putovať do mrazničky.
Poľovník má právo zobrať si zo zastreleného kusa vnútornosti. Až keď niečo zvýši a máme všetko vykryté, môže sa čosi rozdať medzi poľovníkov.
Spomenuli ste, že máme v našich horách aj muflónov. Ako sa sem dostali?
– Prvýkrát sa tu objavili pred 15 až 20 rokmi. V našom regióne je to vlastne nežiaduca zver, ktorá sem ušla z domácich chovov. No dnes sú tu, zajtra môžu byť pri Bojnej, neskôr pri Piešťanoch.
A čo medvede?
– Samozrejme, aj medveď sa nám tu prebehne. Dokonca môjmu synovcovi rozbil úľ a zachytili sme ho na fotopasci. Potom sa ale stratil z nášho dohľadu.
S pytliakmi problémy nemáte?
– Ale áno, tomu sa nedá vyhnúť. Zatiaľ máme s nimi ale relatívne pokoj. Pred piatimi, či šiestimi rokmi sme mali také náznaky... Často môžu byť tými pytliakmi aj poľovníci. No urobili sme opatrenie, že kto strelí 2 kusy pre poľovné združenie, môže si streliť jeden primeraný kus pre seba.
