TOPOĽČANY. V období Druhej svetovej vojny havarovalo v našom regióne deväť spojeneckých lietadiel. Osudy letcov, pamiatku, ktorá po nich zostala, i viac ako 300 autentických častí, ktoré pochádzajú z ich lietadiel, mapuje nová výstava v Tribečskom múzeu.
Lietadlo hľadali týždeň
Partizánske si naplánovalo na budúci rok mierne prebytkový rozpočet Čítajte Exponáty pochádzajú zo zbierky Romana Vránu a jeho priateľov, ktorí približne 20 rokov mapujú túto takmer zabudnutú históriu. O pozemných bojoch na našom území sa totižto hovorí pomerne často, no o letcoch počuť iba málokedy. Keď totižto spadlo lietadlo, iba málokto vedel, čo sa v skutočnosti stalo.
Vrána preto často pátra nielen v archívoch, ale aj na miestach tragických udalostí.
Srdcovkou Romana Vránu je havária bombardéra zo 14. februára 1945 pri Krnči. Bol to totižto jeho prvý prípad, ktorý sa mu podaril objasniť a nazhromaždil o ňom najviac informácií.
„Hľadali sme ho v hore asi týždeň za pomoci miestnych ľudí. Našli sme kopu šrotu, plechov... Môj synovec vypátral výrobný štítok, na základe čoho sme mohli pátrať aj v archívoch.“
Posádku lietadla tvorilo desať letcov a ich cieľom bola rafinéria pri Schwechate. Nemecké letectvo malo svoje najslávnejšie roky už dávno za sebou, no bombardér zasiahla protiletecká obrana. Boeing dostal zásah do ľavého krídla. Lietadlo sa stočilo smerom na Slovensko.
Zastrelili maturanta
V archívoch sa píše, že sa otriasalo ako starý Ford model T a mohol nastať výbuch. V okolí Modry dal kapitán povel na opustenie lietadla, ktoré vďaka autopilotovi doletelo až sem. Z posádky zahynul iba letec pravdepodobne kvôli zlyhaniu padáka. Ostatní skončili v zajateckých táboroch.
Nie všetci letci však mali také šťastie, ako posádka amerického Boeingu. O tri mesiace skôr, 22. decembra 1944 sa pri bombardovaní Chynorian kvôli zásahu zrazili dve so-vietske lietadlá a dopadli za dedinu Zlatno. Núdzovo odhodené bomby dopadli do obce, pričom zahynulo 11 ľudí. Kvôli malej výške nezachránilo letcov vyskočenie z lietadla a prežil iba rádiooperátor Meťolkin. Pomocník horára ho odviedol do horárne pri Krnči, z kadiaľ ho kvôli zraneniam previezli do topoľčianskej nemocnice. Tu ho Nemci zajali a odviedli do topoľčianskeho väzenia, ktoré stálo pri dnešnom Tribečskom múzeu.
Ďalším tragickým prípadom je príbeh Janka Segíňa z Kostolian pod Tríbečom, ktorý ako osemnásť ročný maturant pomohol letcovi, ktorý havaroval v blízkosti miesta, kde býval. Na to, že ho ubytoval, doplatil vlastným životom, pretože ho niektorí obyvatelia obce udali. Gestapo ho pri pokuse o útek zastrelilo.
Výstavu môžete vidieť v Tribečskom múzeu do 11. januára 2019.
