REGIÓN. Vodné toky v regióne Horná Nitra, do ktorých sú vypúšťané banské odpadové vody, sú výrazne znečistené arzénom. Kontamináciu potvrdili vzorky, ktoré dala v októbri odobrať organizácia Greenpeace z tokov Krivý potok, Hlinky, Kristovček, Ťakov a Handlovka. Ako informovala riaditeľka Greenpeace Slovens-ko Ivana Kohutková, vzorky následne analyzovali akreditované laboratóriá v Českej republike.
Vzorky pochádzali vždy z dvoch miest toku. Prvé bolo najbližšie k výpustu banských odpadových vôd a druhé vo vzdialenosti 30 až 250 metrov od tohto miesta. Všetky testované sedimenty obsahovali znepokojivé množstvá arzénu. Hodnoty sa pohybovali v rozmedzí od 21 do 3 780 mg/kg. Konkrétne limitné hodnoty pre arzén v sedimentoch slovenská legislatíva neurčuje. Hodnoty preto možno orientačne porovnať so zákonnými hodnotami pre sedimenty určené na aplikáciu do pôdy či limitmi zo zahraničia. Slovens-ký zákon uvádza limitnú hodnotu pre arzén 20 mg/kg. Holandský zákon definuje 29 mg/kg arzénu ako cieľovú hodnotu v sedimentoch a pôde. „V jednom mieste je množstvo arzénu až 189-krát vyššie. To je neprípustné,“ zdôraznila Kohutková. Dodala, že arzén má toxické účinky pre ľudské zdravie a vodné organizmy. Je mutagénny a karcinogénny, v životnom prostredí sa nerozkladá, no zotrváva v ňom a následne sa môže hromadiť v telách živých organizmov.
Podľa Greenpeace Slovensko by bolo pokračovanie ťažby hnedého uhlia na Hornej Nitre hazardom pre región. „V súčasnosti prebieha intenzívna debata o budúcnosti Hornej Nitry. Naše merania ukazujú, že ekologická záťaž v regióne je naozaj závažná. Aj keby sa už zajtra prestalo ťažiť, škody na životnom prostredí zostanú dedičstvom pre región a budúce generácie,“ konštatovala Kohutková. Vláda by podľa nej mala určiť presný dátum útlmu ťažby uhlia na Hornej Nitre a zaviazať sa k likvidácii environmentálnych záťaží, ktoré ťažba po sebe zanechá.
Ako uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák, Slovenská inšpekcia životného prostredia sa už zaoberá spoločnosťou Hornonitrianske bane Prievidza, ktorá v regióne ťaží uhlie, v súvislosti s jedným prípadom mimoriadneho zhoršenia vôd. Prípad konkrétnejšie nešpecifikoval. „Ku každému podozreniu zo znečistenia životného prostredia pristupujeme s maximálnou vážnosťou a zaoberáme sa ním,“ uzavrel Ferenčák.
Postup organizácie Greenpeace Slovensko a informácie o vysokých hodnotách arzénu v okolí výpustov banských vôd považuje spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza za nekorektné a neobjektívne. Ako uviedla hovorkyňa spoločnosti Adriana Siváková, banské vody vypúšťajú do povrchových tokov v súlade s povoleniami Okresného úradu Prievidza – odboru starostlivosti o životné prostredie v Prievidzi, pričom kvalitatívne ukazovatele vypúšťaných banských vôd pravidelne monitorujú a ich hodnoty neprekračujú stanovené limity.
Spoločnosť tiež odmieta tvrdenia Greenpeace Slovensko, že plánovaná ďalšia ťažba je hazardom pre región. V marci tohto roka spoločnosť ENVIGEO podľa Sivákovej odobrala vzorky banskej povrchovej vody vypúšťanej do rieky Nitra. Namerané hodnoty arzénu (0,0026 – 0,0028 mg/l) pritom nezodpovedali tvrdeniam Greenpeace. Naopak, analýza preukázala, že vplyv vykonávanej banskej činnosti na kvalitu povrchových vôd rieky Nitra a následne celého povodia Dunaja nie je významný.
