OPONICE. Počiatky lekárstva, medicíny a spoznávania ľuds-kého si v tomto období možno pripomenúť v Apponyiovskej knižnici, ktorá v predvianočnom období pripravila pre svojich návštevníkov výstavu venovanú počiatkom modernej medicíny.
Zle pochopený zákaz
Pri tragickej dopravnej nehode zahynulo 16-ročné dievča Čítajte „Vždy pred Vianocami sa snažíme knižnicu ukázať v inom svetle a chceme ukázať viac otvorených kníh, aby ľudia videli, že tie knihy nie sú iba makety, ako nás mnohí upodozrievajú,“ prezradil nám správca knižnice Peter Králik.
Nosnou knihou, ktorá sprevádza celú výstavu je história všetkých pápežov od sv. Petra zo 17. storočia, ktorej autorom je pápež Inocent XI. Návštevníci ju nájdu otvorenú na obraze pápeža Bonifáca VIII., ktorý nechtiac ovplyvnil medicínu na dlhé obdobie.
Je všeobecne známe, že pitvanie tiel sa v minulosti priečilo kresťanstvu a pitvy sa vykonávali v prísnom utajení. Pápež Bonifác vydal v roku 1263 bulu, ktorá zakazovala varenie mŕtvol zabitých križiakov. I keď dnes sú z takýchto postupov ľudia znechutení, v minulosti to bola bežná prax, keďže kostry zbavené mäsa sa mohli jednoduchšie prepraviť na starý kontinent zo Svätej zeme. Tento zákaz bol však mylne pochopený ako zákaz pitiev a hoci istú dobu platil, neskôr upadol do zabudnutia. Zvedavosť svetských a cirkevných hodnostárov bola silnejšia, a tak sa prvá verejná pitva uskutočnila v roku 1315 v talianskej Bologni a o takmer sto rokov neskôr vo Viedni. Potrvalo však ešte ďalších sto rokov, kým pitvy a anatómiu ľudského tela odkryl naplno jej priekopník a zakladateľ Andries van Wesel.
Hrobári nestíhali pochovávať
„Nechýbajú ani takí priekopníci ako Hypokrates z Kósu, ktorý tu má nielen svoju knihu o jeho liečiteľských schopnostiach, ale aj herbár rastlín, ktorými liečil choroby. Claudius Galenos, ktorý bol osobným lekárom Marka Aurélia a vďaka jeho starostlivosti výrazne klesla úmrtnosť gladiátorov.
Nezabudli sme ani na ďalších priekopníkov v lekárstve ako Andreas Vesalius či náš Ján Jessenius. Tieto knihy ľudia reálne uvidia v zátišiach, ktoré charakterizujú vtedajšiu dobu,“ povedal Králik.
Výstava však nezabúda ani na rod Apponyiovcov, ktorému sa choroby a tragédie nevyhýbali ani napriek bohatstvu. Najhoršie to bolo asi v prvej polovici 19. storočia, medzi rokmi 1820 a 1850, kedy Apponyiovcom zomrelo v krátkom časovom slede dosť detí. Oponice totižto bojovali v tomto období s epidémiou cholery. V dobových prameňoch sa píše, že hrobári často nestíhali pochovávať.
„Istým vyústením týchto udalostí bolo založenie nemocnice v Oponiciach, ktorú založila Margaréta Apponyová a zamestnanci panstva mali bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Nebolo to vôbec bežné, najmä keď Oponice mali iba 200 obyvateľov a aj prevádzka nemocnice bola nákladná. Dokonca v roku 1892 Apponyiovci iniciujú aukciu kníh v Londýne, pričom výťažok mal ísť na chod nemocnice. Osobne však neverím, že to bol pravý dôvod, keďže výťažok bol taký veľký, že zaň mohla rodina postaviť ďalšie tri nemocnice a financovať ich 50 rokov,“ dodal Peter Králik.
