Učarovala mu hádzaná, hoci veľmi blízko má aj k hokeju a hokejbalu, a preto nechýba ani na žiadnom hokejbalovom turnaji v našom okolí.
Väčšieho srdciara by ste na topoľčianskej palubovke hľadali márne. Erik Žilinčík (28) sa postupne prepracoval k lídrom topoľčianskeho hádzanárskeho tímu. Momentálne pôsobí v Topoľčanoch už ôsmu sezónu.
Ako sa Erik Žilinčík dostal k hádzanej?
– Od malička som prechádzal rôznymi športmi. Starší brat hrával aktívne hokej, a vlastne aj ja som doteraz viac hokejovo naladený než hádzanársky. Na základnej škole som si však vyskúšal stolný tenis i tenis. Otec kedysi hrával hádzanú v Považskej Bystrici, a tak som sa rozhodol, že si vyskúšam aj tento šport. Hádzaná ma začala baviť a zostal som pri nej aktívne až doteraz. V Považskej Bystrici je hádzaná už mnoho rokov na výbornej úrovni, ako mladý žiak som so seniormi intenzívne prežíval tri tituly majstrov Slovens-ka. A zároveň som sníval, že raz sa i ja môžem dostať na takúto úroveň. Mesto žilo hádzanou, a tak som prešiel všetkými vekovými kategóriami až do mužov.
Kedy ste prešli k mužom Považskej Bystrice?
– Mal som sedemnásť rokov, keď som zároveň hral za starší dorast, mužov MŠK „A“ a mužov MŠK „B“. V tom čase mala Považská Bystrica v extralige A-tím a v I. lige i seniorský B-tím. V seniorskom drese Pov. Bystrice som pôsobil štyri roky a následne som prestúpil do Topoľčian.
Ako sa zrealizoval prestup do extraligových Topoľčian?
– Najskôr ma oslovil vtedajší tréner Dezider Jakubička a následne mi zavolal aj Marek Kováčech, ktorý tu vyrastal, aby som prišiel do Topoľčian. My sme sa poznali z účinkovania v mládežníckych reprezentáciách Slovenska. V tom období hrali Topoľčany o spodné priečky, a keďže som v Považs-kej Bystrici nedostával dostatok príležitostí, rozhodol som sa pre zmenu. V prvom rade som potreboval hrať a čo najdlhšie byť na palubovke. Kluby sa medzi sebou dohodli a prišiel som do Topoľčian na ročné hosťovanie. To sa po roku zmenilo na trvalý prestup. A teraz je to už ôsma sezóna, ktorú začínam v tomto meste.
