„Najdôležitejšie je, že Katarína Kolníková zostáva v našich srdciach. To sú tie najlepšie nosiče, na ktorých pretrvá jej odkaz. Že tu bola, boli sme spolu a mala čo povedať tisícom divákov,“ povedal krátko po jej pohrebe šéf Radošinského národného divadla Stanislav Štepka.
Katarína Kolníková opustila tento svet 29. mája 2006 a svojím odchodom zarmútila a prekvapila nielen svojich spolupracovníkov, ale aj celé Slovensko.
Otec peniaze prepil
Niektoré pamiatky bojujú s nedostatkom financií Čítajte Pochádzala z veľkej rodiny, do ktorej sa narodila 20.apríla 1921 v Radošine. Mala osem súrodencov, no prežila len ona a jej brat Janko. „Boli sme podvýživení, všetci pomreli na chudokrvnosť. Len pri mne a bratovi sa smrtka nepristavila,“ povedala kedysi o svojom ťažkom detstve.
Jej otec bol železničiarom a síce zarábal dobre, no vždy prepil celú výplatu a nakoniec od rodiny odišiel.
Rodina bola chudobná ako kostolné myši a Katarína Kolníková nemohla na školu ani pomyslieť. Po základnej škole krátko pracovala na majeri v rodnej obci, neskôr slúžila v neďalekých Piešťanoch, až nakoniec skončila v materskej škole v Radošine.
Vykúpením z chudoby mala byť svadba s najbohatším mužom z dediny – Michalom Kolníkom. No na smrť svojho najmladšieho syna už zostala sama, keďže Kolník odišiel do zámoria a len z času na čas napísal rodine list.
V ťažkých časoch jej pomáhala viera
Vychovávať deti bez manžela nebolo ľahké. Chýbajúcu prís-nu ruku musela Katarína často nahradiť, aby bol doma poriadok. „Bola som prísna, deti si predsa nemôžu robiť, čo chcú. Cez prázdniny som ich hnala do roboty a v nedeľu do kostola. Keď niektoré vynechalo omšu, muselo mať vysokú teplotu. Viera je veľmi dôležitá. Len tá mi pomáhala v ťažkých časoch,“ hovorila.
