Dlhé roky bol učiteľom matematiky a telesnej výchovy na Základnej škole v Solčanoch. Mal veľmi rád svoju prácu a vynikal hlavne vzťahom ku športu. Venoval sa hádzanej, dal základy tohto športu mnohým žiakom a hlavne žiačkam, s ktorými dosahoval vynikajúce výsledky. Mnohé z nich v starších kategóriách našli uplatnenie vo väčších kluboch (napríklad v Topoľčanoch, Partizánskom, Nitre, Hlohovci či Trenčíne). Nezabudnuteľné boli stretnutia s reprezentáciou ČSSR a Alžírska. Po jeho odchode zo školy v roku 1975 sa, žiaľ, skončila úspešná kapitola hádzanej v Solčanoch.

Jeho zverenkyne na neho nezabudli ani po dlhých rokoch a pripravili mu milé prekvapenie – stretnutie, na ktorom sa zišlo takmer 40 odchovankýň. Určite ho potešili aj slová uznania od starostu a poslancov Obecného úradu. Veľa sa na ňom spomínalo pri fotografiách, debatovalo, ozýval sa smiech. Škoda, že eufória tých rokov sa pominula, dopriali by ju svojim počítačovým vnukom, či vnučkám.
Bohužiaľ, že čas tak rýchlo uplynul a nemali dosť slov, ktorými by mu vyjadrili vďaku, za všetko čo pre ne urobil. Všetci odchádzali s úsmevom na tvári, lebo videli, že hlavná postava stretnutia, pán učiteľ, napriek veku a zdravotným problémom, zostal tým istým vzácnym človekom.
Motto na záver: Aj jeden človek vie zmeniť a ovplyvniť životy mnohých. Šport vedel a vie pozitívne vplývať na kvalitu života. Vážme si takýchto ľudí a oceňujme ich prínos pre spoločnosť.
(ED)