TOPOĽČANY. Počiatky topoľčianskeho súdu siahajú do polovice devätnásteho storočia. Po oddelení výkonu súdnej moci od verejnej správy začal 1. januára 1872 svoju činnosť Okresný kráľovský súd v Topoľčanoch (Királyi járásbiroság N. Tapolcsánban), ako okresný súd I. stolice, podliehajúci vyššiemu súdu, sedrii v Nitre. Od počiatku mal aj väznicu. Rozhodoval o veciach občiansko-právnych, trestných a od roku 1892 i o pozemkovoknižnej agende.

Pôvodne sa úradné miestnosti okresného súdu nachádzali v starej radnici, tzv. vážnici (toto pomenovanie je až z 19. storočia), ktorá bola prvým sídlom mestských orgánov. Na starých katastrálnych mapách Topoľčian je zobrazená na ploche námestia juhozápadne od kostola. Zakreslený obdĺžnikový objekt predstavoval jednoposchodovú stavbu s valbovou strechou.
Odohrávali sa v nej mnohé historické udalosti, konali sa tu zhromaždenia i stretnutia okolitej šľachty a mešťanov. V 19. storočí bolo jej prízemie už iba „vážnicou“ s veľkou sieňou a váhami, zavesenými na pevných hradách. Na poschodí ostala strážnica, väznica a byt mestského hodinára, ktorý mal dozerať na zatvorených (žalárovaných) v cele susediacej s jeho bytom. O začatí demolácie vážnice rozhodovali členovia topoľčianskej mests-kej rady už na svojom zasadnutí 19. novembra 1873, ale stála na námestí minimálne do roku 1906.
Okrem miestností v mestskej radnici mal súd v prenájme aj ďalšiu mestskú budovu. Za ich prenájom platil ročne 200 zl. Tieto priestory už nevyhovovali požiadavkám súdnej inštitúcie. Keďže mali predstavitelia mesta záujem, aby tu okresný súd ostal, mestské zastupiteľstvo 23. júna 1879 odsúhlasilo 1 192 zl. a 51 den. na stavbu novej väznice (túto väznicu vraj zbúrali v roku 1896). Na žiadosť Nitrianskej župy bolo mesto naklonené poskytnúť súdu aj svoju pandúrsku kasáreň za prenájom 100 zl. Po veľkej povodni v roku 1888 vyhoveli mešťania žiadosti súdu, aby mu na rozšírenie úradu mesto prepustilo byt mestského notára, ktorý bol v jeho susedstve, samozrejme za ročný prenájom, ktorý predstavoval nemalú sumu 150 zl.