Igor Vestenický so svojou dcérou Katkou Brňovou absolvovali extrémne náročnú 51 kilometrovú trať. Ako hodnotí podujatie Igor Vestenický?
„Na štart týchto pretekov som sa postavil už asi po 35-krát, kým pre dcéru Katku Brňovú to bola premiéra. Skalka pri Kremnici, kde sa preteky konali, privítala už len 170 odvážlivcov z viacerých krajín sveta. V časoch svojho najväčšieho rozkvetu bývalo na štarte i vyše 5000 bežcov. Veľká väčšina z nich boli amatérski vyznávači zdravého pohybu v nádhernej zasneženej prírode. Nám táto charakteristika zostala stále, ale súčasní účastníci pôsobia už veľmi profesionálne. Sú výborne vystrojení, trénovaní a pripravení. Naša príprava bola minimálna, ale chceli sme si vyskúšať svoje sily, či budú stačiť na zvládnutie tejto mimoriadne dlhej a ťažkej trate plnej náročných stúpaní a nebezpečných zjazdov. Katka si zvolila síce rýchlejšiu, ale namáhavejšiu korčuliarsku techniku a až po 40 km si viedla znamenite. Tam dostala krízu a posledné kilometre poriadne trpela. Ja som sa pasoval s nástrahami trate klasickou technikou. Lyže mi však podšmykovali, trápil som sa hneď od začiatku a navyše na tridsiatom prvom kilometri som mal v prudkom zjazde nepríjemný pád. Devätnásť kilometrov chýbalo do cieľa a cítil som obrovskú bolesť na hrudníku. Mal by som sa vzdať, veď rebrá som mohol mať i zlomené, ale povedal som si, že to skúsim. A tak s podkĺzujúcimi sa lyžami, a bolestivým pichnutím pri každom kroku, som to heroicky dobojoval až do cieľa. Katka ma tam už takmer hodinu čakala. Skončila vo svojej kategórii šiesta a ja štvrtý. Veľmi uspokojivo. Ale o umiestnenie nám vôbec nešlo. Chceli sme si priamou účasťou vychutnať úžasnú atmosféru týchto maratónskych pretekov v prekrásnej prírode zasnežených kremnických hôr. A to sa nám podarilo. Moje rebrá zostali tentokrát tiež celé, i keď bolesť v nich stále pretrváva,“ okomentoval vystúpenie Igor Vestenický.
