Nitrianska Streda nie je iba takou obyčajnou dedinou. Dôkazom toho je nielen existencia dvoch kaštieľov, ale aj dvoch kostolov v obci. Vznik toho staršieho renesančno – barokového kaštieľa siaha do roku 1465. Druhý kaštieľ v miestnom parku je klasicistický zo začiatku 19. storočia.
Od Zerdahelyiovcov ho odkúpil knieža Ladislav Odeschalchi. V tomto kaštieli zriadilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky celoslovenský archív osobných spisov príslušníkov polície. Zerdahelyiovci dali postaviť aj obidva kostoly. Pôvodne barokový artikulárny, evanjelický kostol dal v roku 1748 postaviť evanjelik Vavrinec Zerdahelyi.
Klasicistický katolícky kostol sv. Filipa a Jakuba dostavali s pomocou katolíckeho príslušníka rodu, banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho v roku 1790.
Zerdahelyiovci patrili k strednej šľachte a majetky vlastnili vo viacerých obciach západného Slovenska.
Niektorí príslušníci rodu sa stali nitrianskymi podžupanmi. V tejto rodine od roku 1817 krátko pôsobil ako vychovávateľ a domáci učiteľ aj neskorší slávny český historik a politik František Palacký, ktorý vstup do služieb rodiny a stretnutie s Annou (Nina) Zerdahelyiovou rodenou Baloghyovou, manželkou Karola Zerdahelyiho, pokladal za najväčšie šťastie svojej mladosti.
Nitrianska Streda je aj rodiskom mnohých významných osobností. Narodil sa tu cirkevný hodnostár Gabriel Zerdahelyi, slovenský učiteľ a nakladateľ Ján Bežo, ale aj spisovateľka Zlata Dônčová (zapísaná v kovarskej matrike v roku 1905 ako „Iren“, zmenená na „Zlata“ v roku 1958).
František II. Rákoci a topoľčiansky región
So starším kaštieľom je spojená ďalšia udalosť, ktorej hlavným protagonistom bol vodca najväčšieho protihabsburského povstania z rokov 1703 – 1711 František II. Rákoci. Do Topoľčian pritiahli povstalecké kurucké oddiely od Bojníc už 30. novembra 1703 a obsadili mesto. Časť šľachty Nitrianskej stolice, ktorá sa práve zhromažďovala v Topoľčanoch, sa pripojila ku kuruckému povstaniu.
Medzi podporovateľov a sympatizantov povstania patrili najmä šľachtici z Nitrianskej Stredy, (konkréte Ján Zerdahelyi s manželkou Zuzanou rod. Zayovou) a v apríli 1704 sa k nim prekvapivo pridal aj vlastník tovarníckeho (topoľčianskeho) panstva, predtým úspešný cisársky generál Šimon Forgáč, ktorý sa stal kuruckým maršálom.
Väčšie boje medzi kurucmi a labancami (cisárskym vojskom) boli v okolí Topoľčian v roku 1707. Po úspechoch povstalcov však nasledovala osudná porážka v pamätnej bitke pri Trenčíne (správnejšie pri Hámroch alebo pri Trenčianskej Turnej) 3. augusta 1708. Kuruci vedení Františkom II. Rákocim nečakane prehrali s labancami vedenými generálom Siegbertom Heisterom. Padlo okolo 3 000 až 3 500 kuruckých vojakov a asi 600 bolo zajatých (z toho 25 dôstojníkov).
