TOPOĽČANY. Je prirodzené, že z konfliktov 20. storočia dnes medzi ľuďmi

najsilnejšie rezonujú prvá a druhá svetová vojna. Boli to konflikty, ktoré sa do histórie ľudstva zapísali nezmazateľným písmom a silno ovplyvnili tvár Európy.
Netreba však pritom zabúdať ani na konflikty možno menšieho rozsahu, stále však pritom dôležité. Jedným z takých je aj občianska vojna v Španielsku, v ktorej bojovali aj vtedajší Čechoslováci – a medzi nimi aj Topoľčanci.
Najprv len pár slov o tom, o čo vlastne v tejto vojne išlo, a ako sa tam Čechoslováci dostali.
Problémy riešili aj žandári v Topoľčanoch

V tejto vojne šlo o nadvládu nad Španielskom, a konflikt prebiehal v rokoch 1936 až 1939 medzi dvoma znepriatelenými stranami. Jednou boli ľavicoví republikáni (stúpenci španielskej republiky) a druhou pravicoví nacionalisti vedení generálom Francom. Republikáni mali priamu podporu ZSSR a Mexika, nacionalisti zasa vtedajšieho Nemecka, Talianska a Portugalska. Spomenuté mocnosti mali na konflikte priamu účasť, Španielsko je v istej miere možné označiť aj ako „testovací polygón“ ľudí, taktiky a techniky pred 2. svetovou vojnou. Vojnu vyhrali nacionalisti a nastolený bol Francov režim.

Na strane republikánov bojovali aj tzv. Interbrigády. Šlo o bojové jednotky zložené z dobrovoľníkov celého sveta, ktorí prejavili z rôznych dôvodov záujem bojovať na strane republiky. V Československu bol nábor do jednotiek organizovaný za pomoci KSČ a niekoľkých sociálnych demokratov. Napriek tomu však počet komunistov v jednotkách kolísal len medzi 20 až 50 % slúžiacich. Celkovo slúžilo v interbrigádach zhruba 2 až 3 000 Čechoslovákov. Už len pokus o vstup do nej bol riskantný – služba v cudzej armáde bola v tom čase nelegálna, dobrovoľníci tým pádom porušovali zákon a vystavovali sa možnosti stíhania a trestu.