Nie je to až tak dávno, čo mali Topoľčany skôr vidiecky charakter.

V období prvej republiky boli Topoľčany stále tvorené zväčša rodinnými domami. Značnú časť obyvateľstva tvorili židia, ktorí tvorili asi tretinu populácie. Väčšinou boli roztrúsení po meste, ale mali aj svoje štvrte. Napríklad pri dnešnej autobusovej stanici, či Tribečskej ulici. Synagógy boli v meste hneď tri. V najväčšej dnes sídli SOŠ obchodu a služieb, hneď vedľa bola menšia Rozentalova synagóga a tretia bola na mieste obchodného domu.
Pôsobenie židovská komunity, ktorá sa začala v meste kreovať od konca 17. storočia však ukončila Druhá svetová vojna.
Tí, ktorí sa vrátili po vojne, sa však pokoja nedočkali. Hovorilo sa o tom, že vojna vypukla iba kvôli židom.

Tí sa navyše začali dožadovať prinavrátenia svojich majetkov, ktoré im boli zobrané. Vrátiť ich, ale nechcel nikto. V meste sa začali šíriť reči o nahradzovaní učiteliek (sestričiek z kláštora) židovskými učiteľmi, o znesväcovaní krížov a svätých obrazov židmi.
Keď bol pristihnutý obvodný lekár židovského pôvodu doktor Berger pri očkovaní detí proti osýpkam v ľudovej kláštornej škole, oheň bol na streche. Dav ľudí začal biť každého žida, na ktorého natrafil.
Desiatky židov bolo ale zranených, mnoho ťažko. V Bratislave sa v apríli 1950 konal súd, ktorý odsúdil týchto ľudí, tí ale boli zároveň hneď aj amnestovaní. 24. september 1945 sa do dejín zapísal ako topoľčiansky pogrom.
Obdobie po Druhej svetovej vojne sa nieslo v duchu prudkého stavebného rozvoja. Postavil sa Pivovar, hydinárske a odevné závody či Elektrokarbon.