Dvadsaťtriročný hádzanár Juraj Briatka sa narodil v Bojniciach, no svoje prvé hádzanárske kroky robil pod taktovkou svojho otca, ktorý priviedol k hádzanej aj staršieho Jurajovho brata, v Lehote pod Vtáčnikom. „Zo začiatku som chodieval iba na tréningy, kde ma to však začalo baviť, a tak som už zostal pri hádzanej. Keď som mal ale desať rokov, presťahovali sme sa do Prievidze a jeden rok som pauzoval. Následne som však začal hrávať za Bojnice a boli to práve Bojnice, kde som prešiel cez všetky vekové kategórie až do mladšieho dorastu,“ zaspomínal si na svoje hádzanárske začiatky Juraj Briatka.
Ako sa vôbec zrealizoval váš prestup do Topoľčian?

V Topoľčanoch som začal hrávať za starší dorast. V tom čase som prišiel spoločne s Robom Oršulom a hneď na ďalší rok na to prišli za nami z Bojníc i Marek Javorček s Marekom Hlinkom. A zároveň sme všetci štyria začali chodiť i na Obchodnú akadémiu v Topoľčanoch. Oršula bol o rok starší, s Hlinkom sme boli spolužiaci v triede a Javorček chodil do ďalšej triedy.

V topoľčianskom doraste sa vám darilo. Získali ste strieborné medaily...
Sú to pekné spomienky. Keď som po prvýkrát prišiel do staršieho dorastu, tak sme len snívali o tom, že raz si zahráme za seniorov Topoľčian. V tom čase bolo totiž A-mužstvo Topoľčian vyskladané kvalitnými hráčmi a hlavne ich bolo dosť. So starším dorastom sme sa hneď v prvom ročníku stali vicemajstrami krajiny a to sa zároveň podarilo mladšieho dorastu i seniorom Topoľčian. Bol to taký novodobý historický míľnik, keď všetky tri družstvá brali druhé miesta v priebehu jednej sezóny.