RADOŠINA. Zakladateľ Radošinskeho naivného divadla (RND) Stanislav Štepka patrí medzi výrazné osobnosti slovenskej kultúry. V piatok 26. júla oslávil dramatik, režisér, scenárista, herec a spisovateľ 75. narodeniny.

Na otázku či počas divadelných prázdnin plánuje oslavovať narodeniny okrem rodiny aj so svojimi kolegami z RND Stanislav Štepka uviedol: „Chystáme ani nie oslavu, skôr akési kamarátske blízke stretnutie ľudí najbližšieho druhu; naplánovali sme si ho spolu na začiatok budúcej sezóny.“
Vždy reagoval na dianie s humorom

Stanislav Štepka sa narodil 26. júla 1944 v Radošine. Vyštudoval Pedagogickú fakultu v Nitre a novinárstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Učil na škole v Bojnej, bol redaktorom v Učiteľských novinách a na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia pôsobil v redakcii zábavných programov Československého rozhlasu v Bratislave.
RND založil v roku 1963, keď sa uskutočnilo aj prvé predstavenie divadla Nemé tváre, alebo Zver sa píše s veľkým Z. Počas svojej 56-ročnej histórie prešlo RND vlastným i spoločenským vývojom. Zažilo šesdesiate roky, sedemdesiate, osemdesiate ovplyvnené Nežnou revolúciou až po súčasné obdobie. Vždy s humorom a dôvtipom reagovalo na spoločenské dianie, čím si roky získavalo svojich divákov.
„Divadlá starnú so svojimi divákmi. Nám sa tuším roky darí nielen starnúť, ale tuším aj mladnúť s našimi divákmi. Medzitým okolo šiel čas, čo sme si priveľmi pri tej peknej tvorivej práci ani veľmi nestačili všímať, pretože prichádzali stále nové témy a s nimi nové hry a do súboru mladé šikovné herečky a herci, s ktorými, a to sme sa ani nenazdali, onedlho začneme spolu skúšať ďalšiu inscenáciu v nadchádzajúcej 57. sezóne!“, dodal v rozhovore Stanislav Štepka.
Zaznamenali iba málo hier
Terčom jeho humoru a satiry sú ľudské slabosti, národná mentalita i moderný spôsob života. Z najslávnejšej éry RND existuje iba minimum Štepkových hier, ktoré boli zaznamenané na nejaké médium.
Je šťastím, že medzi ne patrí divadelná hra Alžbeta Hrozná alebo Krw story (1975). Nie je ani zďaleka taká preslávená, ako Človečina (1971) alebo Jááánošíík (1970), ale rovnako dobre dokumentuje, akým fenoménom v tom čase bola na slovenskej divadelnej scéne RND.
Fenomén divadla spočíva podľa Stanislava Štepku: „Možno v tom, že už vyše polstoročia máme komu večer čo večer povedať to, čo máme na srdci. Adresátom nášho úsilia sú diváci, ktorí nás povedzme už kedysi v 70. rokoch zachránili svojou stálou prítomnosťou v hľadiskách divadiel či internátov, keď nás vrchnosť nechcela. A dnes chvalabohu, slobodne spolu uvažujeme o tom, čo a ako žijeme. Za prítomnosti stáleho verného asistenta humoru.“
Dramatik a režisér Stanislav Štepka je držiteľom viacerých ocenení. V roku 2005 získal cenu Igric, o rok neskôr mu udelili vyznamenanie prezidenta SR Pribinov kríž II. triedy (2006). V tom istom získal Zlaté pero, cenu literárnej kritiky za najhodnotnejšie pôvodné dielo za zbierku Desatoro. V roku 2013 dostal Stanislav Štepka osobitnú cenu za 50 rokov účinkovania Radošinského naivného divadla v podobe plakety 50 Radošinských.
Inšpirácie k tvorbe nachádza dramatik takmer všade. „Tém naokolo je na niekoľko autorských životov. Musím byť prezieravý, aby tá, čo práve príde na rad, bola tá akurátna. Napríklad už aj tá, ktorú chceme v inscenácii Mužské oddelenie koncom jesene predstaviť našim priaznivcom,“ prezradil Stanislav Štepka.