Článok pokračuje pod video reklamou
TOPOĽČANY. Topoľčany sú stále mestom bez dlhov. Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení 140 miest v roku 2018.
Vedenie mesta sa nebráni prijatiu úveru, ak to bude potrebné
„Mesto doteraz neprijalo dlh, ktorý by zvyšoval úverovú zaťaženosť, pretože úvery zo ŠFRB sú v podstate splácané z nájmov a nevstupujú do tejto štatistiky. Osobne si myslím, že prijatie dlhu samosprávou nie je zlým ktorom v určitých prípadoch, je lepšie narábať s cudzími peniazmi ako s vlastnými. Ak bude nutné k takémuto kroku pristúpiť, tak budeme so zastupiteľstvom zvažovať, či sme schopní úver zvládnuť. Bude to samozrejme záležať aj od investície, na ktorú by sme tento úver potrebovali. V tomto roku určite nepočítame s takouto alternatívou, snažíme sa vhodným spôsobom spravovať financie ktoré máme k dispozícii.Obávam sa však budúcnosti, keďže sa na nás chystajú rôzne zmeny daňových zákonov a tie by mohli mať vplyv na naše príjmy. V takom prípade by sme si už mohli dovoliť už oveľa menej. Ak by sme chceli napríklad opravovať viac komunikácii naraz, tak si myslím, že by sme sa úveru nevyhli.“
Alexandra Gieciová, primátorka Topoľčian
Topoľčany sa umiestnili na dvanástej priečke rebríčka s nulovým dlhom na obyvateľa pričom úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa do dlhu samosprávy nepočítajú.
Pod celoslovenským dlhovým priemerom
V Topoľčanoch sú úvery zo ŠFRB k príjmom mesta na úrovni 47,1 % (9 151 294 eur). Čistý majetok mesta na obyvateľa je 2541 eur.
Partizánske skončilo v rebríčku na 30. mieste s celkovým dlhom na obyvateľa vo výške 63 € (10,3 % k príjmom) a úvery zo ŠFRB sú v porovnaní s Topoľčanmi omnoho nižšie, na úrovni 6,6 % k príjmom (940 144 eur).
Bánovce nad Bebravou sa ocitli na 40. mieste s dlhom 10,8 % (78 eur na obyvateľa) a úvermi zo ŠFRB vo výške 1 950 797 eur (14,3 % k príjmom).
Prečítajte si Dopravná nehoda pri Veľkom Klíži si vyžiadala život motorkára Čítajte Mestá s relatívne vysokým dlhom sú: Myjava (54,3 %), Bratislava – magistrát a Dudince (zhodne po 51,3 %), Vráble (50,3 %) a Želiezovce (50,1 %). Tieto mestá sú nad prvým sankčným pásmom dlhovej brzdy – nad touto úrovňou musí samospráva zdôvodniť výšku dlhu, navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie a následne túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.
Metodika sa zmenila
„Pokiaľ ide o sumárnu informáciu o vývoji dlhu za všetky mestá, evidujeme medziročne vyššie hodnoty zadlženia – priemerná úroveň dlhu všetkých miest sa medzi 31.12.2017 a 31.12.2018 zmenila z 21,2 % na 24,2 %. Nepripájame však záver, že by to bol výsledok nedobrého hospodárenia samo-správ, došlo totiž, pokiaľ ide o meranie dlhu, k významnej zmene metodiky na strane ministerstva financií,“ uvádza INEKO.
Prečítajte si Časť Cukrovaru v Topoľčanoch zatvoria do konca mesiaca Čítajte Ministerstvo rozšírilo okruh záväzkov, ktoré sa započítavajú do dlhu. Po novom pribudli niektoré položky, ktoré dosiaľ neboli brané do úvahy – ide napríklad o položky: ostatné nebankové pôžičky, návratné finančné výpomoci prijaté od subjektov verejnej správy a najmä o časť úverov od ŠFRB – vo výške splátok úveru, ktorých úhrada nie je zahrnutá v cene ročného nájomného za obecné nájomné byty.
„Zahrnutie týchto nových položiek pri výpočte celkového zadlženia vítame, pretože ide o spresnenie, a teda aj zlepšenie metodiky zo strany ministerstva. Je však potrebné dodať, že ich zahrnutie zároveň znižuje porovnateľnosť údajov o celkovom dlhu podľa zákonného kritéria medzi rokmi 2017 a 2018,“ pokračuje INEKO.
O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedajú aj ďalšie ukazovatele, hoci ich konkrétne plnenie na nejakej úrovni zákon nevyžaduje. Najzaujímavejším je bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov.
