VEĽKÉ RIPŇANY. Bohatou multikultúrnou minulosťou sa môžu pochváliť Veľké Ripňany, s 2200 obyvateľmi druhá najväčšia obec okresu Topoľčany. Dlhoročné bezproblémové spolunažívanie Slovákov, Maďarov, Nemcov, Židov, ale aj
Štrajk vodičov autobusov zasiahne aj Topoľčany Čítajte katolíkov či evanjelikov ukončila druhá svetová vojna. Po vzniku Slovenského štátu odišla väčšina českých rodín. V rokoch 1941 až 1945 bolo deportovaných a zavraždených 120 židovských obyvateľov, v roku 1945 odišlo vyše sto nemeckých osadníkov. "Odchodom vzdelaných ľudí po druhej svetovej vojne rozvoj kultúry i vzdelanosti v obci veľmi poklesol," skonštatoval starosta Jozef Krištof.
Náboženská obec židovská vo Veľkých Ripňanoch vznikla okolo roku 1850. Jej členovia pochádzali z majetných vrstiev obyvateľstva, v obci postavili budovy a inštitúcie. Obec tvorilo zhruba 20 rodín, po anektovaní južného Slovenska maďarskými horthyovcami sa ich počet zvýšil utečencami z Podkarpatskej Rusi.
Študenti architektúry ozvláštnili park v Partizánskom Čítajte V roku 1863 sa do obce dosťahovali oldenburskí Nemci, ktorých pozýval cisársky dvor z Viedne, aby sa posilnil vplyv nemeckých katolíkov v Uhorsku. "Až do prvej svetovej vojny boli všetci starostovia nemeckej národnosti. Nemecká oldenburská kolónia tu postavila domy, kaštiele, priniesla veľký rozvoj obce. V medzivojnovom období zaznamenala naša obec veľký rozvoj obchodu a remesiel," uviedol Krištof. V roku 1931 si všetci obyvatelia spoločnými silami z vlastných prostriedkov postavili meštiansku školu, do ktorej chodilo vyše 300 detí z celého regiónu.
Po druhej svetovej vojne ako jedna z prvých stavieb padla za obeť synagóga postavená v roku 1908. Zbúraná bola v roku 1953. "Vtedajšie Jednotné roľnícke družstvo potrebovalo stavebný materiál, tak zbúrali synagógu. Malé lícované tehličky sa však na žiadnu hospodársku budovu družstva nepoužili, neboli vhodné ako stavebný materiál," poznamenal starosta. Časť z nich sa však podarilo zachrániť a dnes sú súčasťou pamätníka obetiam druhej svetovej vojny, ktorý obec inštalovala v apríli 2017 v areáli základnej školy. Autorom diela je rezbár Peter Švorc z Bojnej, ktorý ho vyrezal z jasenového a lipového dreva. Pod pamätníkom sa nachádzajú tehly, ktoré zostali po zbúranej synagóge. Na tvorbe pamätníka sa podieľali aj miestni školáci. "V základnej škole máme keramickú dielňu s pecou. Všetky tabule s menami obetí na pamätníku vyrábali deti v tejto dielni," povedal Krištof.
Ako spomienka na minulosť sa v obci zachoval židovský cintorín. Pred zhruba desiatimi rokmi obec opravila strechu na Ceremoniálnej sieni cintorína "bet olam", rekonštrukciu by však potreboval aj cintorín. Vedenie obce v súčasnosti rokuje so Židovskou náboženskou obcou o možnosti prevziať nad cintorínom patronát.
