Pivnica pod rómskou bytovkou vzbĺkla ako fakľa

dému Bánovčanovi známa ako tá, kde bývajú Rómovia v polorozpadnutých bytovkách. Základňu opustili hasiči o pol dvanástej a celý zásah trval do pol tretej. Pivnica bez okien v plameňoch Epicentrum požiaru bolo zo začiatku veľmi ťažko zistiť. Z pivnice sa len valil dym. ”Zásah sťažovalo zadymenie, lebo okná pivnice boli zamurované, v oknách bola len asi pätnásťcentimetrová medzera, cez ktorú sme zo začiatku hasili. Jednoznačne sme museli okná vybúrať,” povedal o akcii Viliam Šipka z HaZZ. Príčinu požiaru ešte hasiči nestanovili. V pivnici oheň dlho tlel aj z toho dôvodu, že vnútorné priečky tam boli úplne odstránené, pivnica v tejto časti vlastne vytvárala akoby dve obrovské haly, v ktorých horel všetok naznášaný odpad. Hasiči sa tu stretli v čiernej noci s dymiacim molitanom z matracov, drevom, papierom a ďalšími horľavými predmetmi nahádzanými na kope po celom priestore. Tento ”starostlivo uschovaný bordel” mohol byť osudný pre celú bytovku. Zdemolovaný bytový dom má po tejto ďalšej zaťažkávacej skúške určite porušenú statiku. Záchrankyňa z najvrchnejšieho poschodia Záchrankyňou celého domu bola Henrieta Tonková. Postaršia pani prvá zacítila dym a ratovala ostatných. Keďže má problémy so srdcom, spáva pri otvorenom okne, takže štipľavý dym jej vrazil do nosa skôr ako ostatným, hoci býva až úplne navrchu a v tej časti domu, ktorá nehorela. ”Spala som s vnučkou a zrazu som zacítila strašný dym. Najprv som si myslela, že syn nechal zapnutý varič, ale doma nám nič nehorelo. Pozrela som sa von a tam už vidím oheň. Nemala som nabitý telefón, tak som išla k dcére, aby zavolala hasičov,” popisuje noc. ”Do pol tretej sme boli s vnučkou hore, bola to katastrofa - toľko smradu!” Plamene už takmer oblizovali prvé poschodia, veď mali dobrú živnú pôdu. O nahromadených odpadkoch a horľavinách pani Tonková vedela. ”V pivnici bývala jedna bezdomovkyňa, chudera, nie je to ani rok a tá mladá žena tam aj zomrela.” Tento jav nie je ničím zvláštnym, keď sa mladí zoberú a nemajú kde bývať, urobia si príbytok v pivnici. Nie je to dočasné riešenie na pár mesiacov, veď niektorí tam odchovali i deti. Pani Tonková vysvetľuje: ”Bývala s mužom v polovici pivnice, mala to tam ohradené nábytkom a materiálom z bytových jadier. Keď si jej muž Rasťo našiel frajerku, odišiel a nevypratal to.” Každý hľadá vinníka (poniektorí aj na mestskom úrade) Sťaženú prácu hasičov si jasne uvedomujú všetci obyvatelia bloku. Každý však vie, čo spôsobilo toľko komplikácií. Zamurované okná takmer vytvorili zadymenú kobku smrti. Rómovia sa jeden cez druhého prekrikujú. ”Bódi (Marián Bódi - vedúci odboru starostlivosti o občanov na Mestskom úrade v Bánovciach nad Bebravou) dal príkaz, aby sa to zamurovalo, keď sa tu robili verejnoprospešné práce. Vôbec nevieme prečo.” Požiar navyše poškodil aj vodovodné potrubie. Časť bytovky nemá ešte stále vodu. ”Bódi povedal, že pokiaľ neudáme páchateľa, voda nebude,” hovoria o tvrdom postupe mestského úradníka Rómovia. O pôvodcovi nešťastia kolujú rôzne reči, niekto sa prikloní k verzii o narkomanoch, iní o bezdomovcoch, ale v skutočnosti nikto nevie isto, kto to bol. Ani pani Tonková, ktorá prvá vybehla von, nevidela nikoho. Takto majú obyvatelia bytovky dilemu - majú niekoho označiť za páchateľa, aby mali vodu? Väčšinou mnohopočetné rodiny, kde sa deti tmolia všade, kde sa len oči pozrú, bez vody nemôžu existovať. Vodu si chodia kupovať od susedov. Priamo nad pivnicou býva rodina s tromi deťmi a za dva týždne čaká matku ďalší pôrod. Odstavenie vody teraz chápu ako hlavný problém. Hlava rodiny, ktorá si s touto situáciou nevie poradiť, len rozčúlene vysvetľuje: ”Doteraz sme poctivo platili vodu. Práve teraz, keď nám tu vodu nezapoja, prestanem platiť!”