Smer, ktorý predurčuje zmluva, je preňho neprijateľný a je z neho sklamaný. Hlasovať proti nie je jednoduchšia cesta a neponúka ani ľahšiu budúcnosť. Hrušovský si však myslí, že neprijatie euroústavy by znamenalo lepšiu budúcnosť a pokračovalo by sa v živote v Európskej únii tak, ako je to v súčasnosti. Zo siedmich explicitných požiadaviek Národnej rady SR, ktoré boli definované v uznesení pre vládu, ktorá rokovala o podobe euroústavy, nebola splnená ani jedna. „Nepodarilo sa nám v žiadnom bode ovplyvniť znenie predloženej zmluvy. Rovnaký nulový vplyv bude mať táto snemovňa aj po jej schválení na väčšinu ďalších rozhodnutí, ktoré budú prijímať európske orgány v Bruseli,“ vyhlásil Hrušovský. Predseda parlamentu upozornil na dva protokoly, ktoré sú súčasťou zmluvy a riešia postavenie národných parlamentov. „Jedinou kladnou stránkou týchto protokolov je skutočnosť, že národné parlamenty sa prvýkrát výslovne zahŕňajú do legislatívneho procesu. Všetko ostatné je formalita,“ vyhlásil. Predložený návrh sa dá podľa Hrušovského zhrnúť do jednoduchého odkazu európskych inštitúcií národným parlamentom: „Povedzte nám, čo si o nami pripravenom návrhu zákona myslíte, a ak sa nájde tretina z vás, ktorá si bude myslieť to isté, budeme sa vašou námietkou zaoberať a rozhodneme sa, či niečo zmeníme. Je ale možné, že nezmeníme nič. Kresťanskodemokratické hnutie vždy upozorňovalo na to, že v Európskej únii prijímajú legislatívne pravidlá so silou zákona členovia výkonnej, a nie zákonodarnej moci. Napriek tomu, že sme si boli vedomí tohto nedostatku, podporovali sme náš vstup do EÚ. Nikto z nás totiž nespochybnil a nespochybňuje prenos rozhodovania na nadnárodnú, európsku úroveň s cieľom vytvoriť spoločný vnútorný trh. Prínos tohto procesu naďalej KDH uznáva. Podľa predloženej zmluvy o ústave budú mať od roku 2014 vlastného komisára len 2/3 krajín. Princíp rozhodovania jednomyseľnosti v Zmluve o Ústave bol na viacerých miestach zmenený na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Menšie štáty, medzi nimi aj Slovenská republika, budú po nadobudnutí platnosti zmluvy o ústave oslabené na úkor väčších štátov,“ myslí si Hrušovský. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan zasa v mene vlády vyzval Národnú radu, aby súhlasila s európskou ústavou ako s ďalším krokom k zjednoteniu Európy. „Je to dobrý a solídny priesečník názorov a predstáv krajín EÚ,“ povedal Kukan. Pripustil, že nie všetky požiadavky Slovensko dokázalo presadiť, ale rovnako to bolo v prípade ďalších 24 štátov. Ústavu EÚ, nazývanú tiež európska ústavná zmluva alebo Zmluva, zakladajúca ústavu pre Európu, doteraz ratifikovalo šesť krajín – Litva, Maďarsko, Slovinsko, Španielsko (v referende), Slovinsko a Grécko. Aby platila, musia ju ratifikovať všetky. Minulý týždeň o nej začal rokovať nemecký parlament. Z 25 krajín ju 15 ratifikuje v parlamentoch, zvyšok v referendách. Najviac obáv vyvoláva očakávané referendum vo Francúzsku a plánované vo Veľkej Británii.
