k. Tentokrát sme tam strávili krásne nedeľné popoludnie plné detského džavotu, prvých slovíčok i láskavých pohľadov. Tie patrili matkám, v očiach ktorých hriali plamienky hrdosti i lásky zároveň. Deň matiek strávený v Nezábudke pohľadom „nestranného pozorovateľa“ (keď vaše dieťa už neplače a vie sa dorozumieť aj bez vašej pomoci) zanecháva pocity, keď si uvedomujete to najkrajšie na svete - krehké puto medzi matkou a dieťaťom. Napriek nepriaznivému počasiu sa v Nezábudke stretlo množstvo mamičiek a ešte viac deťúreniec. Začínali nežnými tónmi hudobných nástrojov bratov Vimpelovcov, o slová nehy v podobe básní sa postarali Majka a Katka Nikové. Nechýbala „diskotéka“ a spoločne si mohli zaspievať detské piesne. Detičky, ktoré ešte nevedia rozprávať, sa zapájali aspoň tlieskaním, dupaním, tancovaním či lúskaním maličkými prstami. Na nálade neubral ani fakt, že oslava nemohla prebiehať vonku, ako pôvodne predpokladali. Preliezačky i pieskovisko zostali opustené, v budove materskej školy na Ulici Janka Kráľa však mamičky dokázali vyčariť takmer rodinnú atmosféru vrátane domácich koláčov či limonády. Matka rozdáva svoje srdce celý život. Tentokrát si mamičky srdce odniesli domov. Krásne, drevené, veľké ako dlaň, ktorou hladia svoje dieťa. Vlastne to bolo srdce v srdci, možno symbolika dieťaťa v lone matky. Samozrejme nechýbal kvietok. A čo dostali od svojich detí? Predsa lásku, ktorá je nadovšetko.
