ýlet aspoň prostredníctvom novín. O siedmej - potom, čo absolvoval zbernú trasu - je už autobus zaplnený do posledného miesta. Nad operadlami sedadiel vyčnievajú sivovlasé hlavy, priemerný vek výletníkov možno odhadovať niekde nad dôchodkovou hranicou. Fajn, vravíte si. Starší ľudia sa výhodne dostanú na jeden deň zo svojich dvorov a samoty panelových bytov do sveta, spoznajú, čo je nového na výletnej trase, prezrú si pamätihodnosti v cieľovom meste, po ceste si poklebetia so susedmi... Skoro zistíte, že ste v skupine svetobežníkov, lebo viacerí spomínajú na predchádzajúce výlety, čo vaše očakávania len optimisticky povzbudzuje. Avšak iba dovtedy, kým vám vodič neoznámi, že nejdete vlastne do mesta, ktoré bolo podľa poznámky vaším cieľom. Dozviete sa, že o desiatej sa začína prezentácia obchodnej firmy, ktorá je v skutočnosti vaším hostiteľom, v nejakej dostatočne priestrannej sále. Do nej sa totiž musia pomestiť osádky ešte dvoch-troch ďalších výletných autobusov. Napokon uznáte, veď predsa vždy je niečo za niečo. To už vás bodro a hrmotne v štýle moderátorských hviezd oslovuje, hovorme mu, pán Vkaždomprípade. Oznamuje vám, že prezentácia unikátnych výrobkov s exkluzívnymi cenami, prerušená "chutným obedom", ktorý vás stojí iba 70-80 korún, bude trvať približne do 14. hodiny, ale pán Vkaždomprípade a jeho tím sú pripravení zotrvať s vami aj dlhšie. Ešte dve-tri srdečné poznámky na adresu tých, ktorí sú na podobnej akcii pravidelnými hosťami, a ide sa na to. Pätnásťtisícový zázračný a mnohoúčelový elektrický spotrebič je po troch minútach za dvanásť, potom za desať a napokon po desiatich minútach aj za 8 990 korún. Pamätlivejší si možno spomenú na ranokapitalistickú novinku v našom slovníku i praktickom živote - holandské dražby. Dnes vám však neponúkajú miestnu reštauráciu Jednoty či rekreačný bungalov ROH, ale čínske výrobky. Najprv ako solitéry a postupne ich dvoj-, troj- i štvorkombinácie. Cenová škála je čoraz širšia, v ponuke pribúdajú drobnosti. Pán Vkaždomprípade trochu pritvrdzuje svoj prejav a vy začínate mať výčitky svedomia, že ste si zatiaľ nič nekúpili. Asistenti chodia okolo vás s ďalšími nedostižnými novinkami - vankúšmi, téglikmi, škatuľkami, cítite ich napätie z očakávania, ako im ich šéf „vypucuje“ žalúdok, že nesplnili plán. Napokon zdvihnete ruku a počujete srdečnú gratuláciu, že ste sa tak múdro rozhodli a stali ste sa majiteľom mastičky liečiacej ekzém, vysoký tlak, nespavosť i neznášanlivú svokru. To už niektorí vaši susedia podpisujú splátkové zmluvy na niekoľkotisícové nákupy, ku ktorým im úslužný Vkaždomprípade pridáva dáždnik. Pred hodinou ste zjedli obed, do sály padá únava na seniorské viečka i na prejav pána Vkaždomprípade. Je už pol tretej a vy ešte stále nie ste na výlete v sľubovanom meste. Konečne prišla chvíľa nadeľovania individuálnych i rodinných darčekov, a tak ako ostatní aj vy pookrejete. Prezenčný lístok vám vymenia za praktickú drobnú pozornosť..., možno sa ňou poteší váš vnuk. Autobusy štartujú, ide sa za poznávaním. Do fabriky na okraji cieľového mesta, kde vám marketingová referentka predstaví úspechy hostiteľskej firmy, ponúkne vám hlt nápoja alebo hryz iného výrobku, ktorý spoločnosť vyrába. Ešte si môžete prikúpiť nejakú miestnu špecialitu, na ktorú vás upozorní vodič, a už ste na ceste domov. Zo sivých hláv nad sedadlami sa pomaly vyparujú tvary predmetov, ktoré nekúpili, slová pána Vkaždomprípade, ktoré jedným uchom vošli a druhým vychádzajú, ponúka sa hodinka-dve zdriemnutia. Prečo nie, veď to bola celkom príjemná zmena a o štrnásť dní príde ďalšia pozvánka.
