TOPOĽČANY. Počet stromov gaštana sa za posledných 40 rokov rapídne znížil.
Vyhľadávaná ovocná drevina – gaštan jedlý sa stáva ohrozeným druhom.
Rakovina sa prvýkrát objavila na Duchonke
Jeden z najkrajších gaštanových sadov na Slovensku sa v 80. rokoch nachádzal aj na Duchonke.
Prečítajte si V hlasovaní o participatívnom rozpočte sa znova podvádzalo Čítajte Vyskytovali sa tu viaceré odrody, niektoré z nich označované ako „prašické maróny“. Rástlo tu takmer 300 stromov gaštanov vo veku od 30 do 150 rokov.
Na Slovensku po prvýkrát identifikovala hubu Cryphonectria parasitica, ochorenie so slovenským názvom rakovina kôry gaštana jedlého, výskumníčka Gabriela Juhásová v roku 1976 práve na Duchonke. Problém sa okamžite stal predmetom štátneho tajomstva aby sa neohrozil vývoz dreva z krajiny.
V roku 1979 sa huba vyskytla už aj na gaštanoch vedľa cesty Brody-Podhradie, asi 5 km od Duchonky. Postupne sa huba rozšírila aj na ďalšie lokality gaštana jedlého. „Stromy na Duchonke boli vypílené, ale znovu obrástli. Postupne sa choroba preniesla do Lipovníka aj do Radošiny a zdecimovala gaštanice,“ opisuje ďalší postup epidémie fytopatologička Alena Škuciová z odboru ochrany rastlín Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) v Topoľčanoch.
Agresívna huba vraj dokáže za 5 rokov zničiť aj 300 – 400-ročný strom. Vstupnou bránou patogénu sú poranenia na kôre, môže ísť o rany spôsobené hmyzom, vtákmi, človekom, či krupobitím a mrazmi.
Plody sa môžu jesť
Konzumácia plodov napadnutých stromov nepredstavuje nebezpečenstvo, avšak ich počet drasticky klesá, pretože dochádza k oslabeniu stromu.
Dnes sa už v mnohých okolitých lokalitách, ktoré v minulosti ľudia navštevovali práve kvôli gaštanom nachádzajú len suché stromy a pne. Okrem už spomínaných lokalít bol výskyt tejto huby v našom regióne postupne zaznamenaný i na Bojnej, v Nitrianskej strede, v Solčanoch pri Dekanovej chate, na Krnči a v Súlovciach.
„Tento rok som v Súlovciach nenašiel takmer nič, 90% stromov bolo suchých a úroda skoro žiadna,“ opisuje Radoslav Ďatelinka, ktorý chodí zbierať gaštany každý rok. Veľké škody na gaštane jedlom spôsobujú aj huby rodu Phytophthora, ktoré poškodzujú korene. Napadnuté stromy začínajú usychať od vrcholca. Príčinou odumierania je neschopnosť čerpať poškodenou koreňovou sústavou minerálne živiny a vodu z pôdy.
Medzi prvé ohniská nákazy na Slovensku patria aj už spomínané gaštany na Krnči, v Nitrianskej strede a v Solčanoch. Väčšina stromov sa nedokáže vysporiadať s toľkými pôvodcami poškodení, tie sú pre nich likvidačné.
Od roku 2012 gaštany na Slovensku ohrozuje a napáda aj ďalší škodca, ktorý sa sem dostal s dovážanými rastlinami – hrčiarka gaštanová.
„Hrčiarka gaštanová je monitorovaná v gaštaniciach aj predajniach stromkov. V našom regióne sa zatiaľ nevyskytuje,“ upresňuje fytopatologička Alena Škuciová.
Tento najzávažnejší škodlivý hmyz na gaštanoch vo svete môže spôsobiť zníženie úrody až o 50-70%, či úplné odumretie stromov.
V ohrození sú pagaštany aj orechy
Pred cudzokrajnými škodcami nie sú v bezpečí ani ďalšie dreviny. Až 97% pagaštanov konských na Slovensku bolo napadnutých najčastejším biotickým škodcom listov ploskáčikom pagaštanovým. Orechy kráľovské (vlašské) zase napáda škodca zo Severnej Ameriky – vrtivka orechová. Jej prítomnosť pestovateľom prezradí množstvo čiernych orechov, ktoré zostávajú na strome alebo padajú neskôr.
„Vrtivku orechovú monitorujeme asi 3 roky a minulý rok sme potvrdili výskyt smerom od Nitry, tento rok aj v okolí Topoľčian a Krušoviec. Partizánske a Bánovce nad Bebravou monitorované neboli,“ prezradila Škuciová.
Zatiaľ proti nej nie sú registrované žiadne prípravky, určitou ochranou ale môže byť zabránenie larvám v ich opätovnom zakuklení.
