TOPOĽČANY. Zo slovenčiny do taliančiny a znovu späť do slovenčiny – presne takáto bola cesta minirománu Maríny Hostačnej Grossi Salón Ester. Ten najskôr, v podobe rozhlasovej hry, ležal desať rokov v šuflíku, potom, ako cudzojazyčná verzia (Salotto Ester) získal prestížne literárne ocenenie v talianskom Premio Internazionale Spoleto Art Festival 2018.
Bolo preto len otázkou času, kedy ho autorka ponúkne aj slovenským čitateľom. Navyše, keď sa jeho príbeh odohráva v krajine pod Tatrami. Ten deň prišiel koncom novembra v Topoľčanoch.
Viem, že spisovatelia otázku, prečo sa to – ktoré dielo rozhodli napísať, nemajú radi. Toto teda preskočím, ale zaujíma ma, čo bolo dôvodom, že ste rozhlasovú hru prepracovali do prózy? A čo je ešte nevšednejšie, prečo do taliančiny?

K tej prvej otázke – chcela som sa zapojiť do súťaže so Slovenským literárnym fondom a jednou z kategórií bola rozhlasová hra. Neviem, či bola dobrá alebo zlá, lebo nakoniec ma do nej, už som totiž bola v Taliansku, nezaradili. Ostala dlho ležať bokom a do prózy som ju prepísala až vtedy, keď som na internete objavila súťaž Spoleto Art Festival 2018. A nakoniec som ju vyhrala. No a keďže v Taliansku kniha práve vychádza, cítila som, že by bolo dobré, keďže hovorí o Slovensku, aby to vyšlo i u nás. Musím povedať, že som sa s ňou veľmi narobila. Dokonca som chytila počítačový vírus, takže som časť textu musela preložiť znova.