Piatok, 24. január, 2020 | Meniny má Timotej

Zažila Vianoce aj počas vojny

Helena Bobošíková z Topoľčian si pamätá aj na Štedrý deň 1944. A ako sama hovorí, tie Vianoce boli vtedy strašné...

Svoje spomienky, ako cenný dar pre deti a vnúčatá, zapisuje Helena Bobošíková do tejto knihy.  Foto: Mario VeverkaSvoje spomienky, ako cenný dar pre deti a vnúčatá, zapisuje Helena Bobošíková do tejto knihy.  Foto: Mario Veverka

Narodila sa v roku 1939, detstvo, spolu s bratom a sestrou, prežila v Tesároch. Dnes má 81 rokov, žije v Topoľčanoch a svoje spomienky uchováva v knihe Rozprávaj babička. No na to, aký bol Štedrý deň, keď na okolí zúrila vojna, žiadne písané slová nepotrebuje.

Prečítajte si tiež Pri turistike našli granát z druhej svetovej vojny Čítajte 

„Tie Vianoce boli vtedy strašné,“ vrátila sa do roku 1944 Helena Bobošíková, rodená Chrkavá .„Môj apa vykopal v záhrade podzemný kryt a tam sme oslavovali – hlavne Veľkú noc. Narodenie pána až tak nie, lebo v ňom bola zima.“
Do bunkra sa ale, ako pokračovala, bála ísť. „Spomínam si, že som bola s babinkou, ktorá sedela pri dverách a vravela, že keď ju má zabiť, nech ju zabije aj tam. Môj apa ma však odtiaľ vzal a utasal čapicou, že tam nemôžem byť, lebo že budú bomby padať,“ načrela do spomienok seniorka, ktorá si tiež pamätá, že v domčeku mali okná podopreté plechmi na pečenie, keby priletela nejaká guľka. „No Vianoce, keď vojna skončila, už boli krásne.“

Dlhé prípravy
Atmosférou najkrajších sviatkov roka začali Tesáre žiť okolo Mikuláša. Deti dostali sušené slivky, jablká, orechy či pár cukríkov, ženy si navzájom pomáhali. Jedna dala vajíčka, druhá jabĺčka, tretia slivky. To budeš mať k Vianociam, vravievali.
Samozrejme, s blížiacim sa Štedrým dňom sa čoraz viac leskol (i voňal) príbytok.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Musela sa dať čistá slama do strožákov, na ktorých sme v posteliach spávali. Na nich sa natiahlo plátno, čo mama šila rukami,“ opísala predvianočné prípravy Bobošíková. Ako dodala, keďže v tých časoch neexistovali žiadne plávajúce podlahy, žiadna dlažba, koberce alebo iná formy dlážky, len zem, tá sa olíčila, aby bola pekná hnedá. A údilo sa mäso – šunka, klobásy, rebierka..., dymom v otvorenom komíne. „Posledný týždeň sme tiež každé ráno, ešte potme, chodili päť kilometrov do Jacoviec – na roraty. Po nich potom peši späť a do školy,“ spomína na povojnové roky predsedníčka II. denného centra seniorov Nádej.
A tak to šlo až do Vianoc.

Varili salónky
Hoci dnes tradičný vianočný symbol – stromček, zoženiete na x- spôsobov, pred sedemdesiatimi rokmi bola len jedna možnosť.

Prečítajte si tiež Vystavujú najsvätejšie knihy kresťanov Čítajte 

„Deň pred Štedrým večerom šiel apa do hory, povedal, že ide odpíliť kristpán. Keď ho doniesol, zasadil ho do dreveného krížika a položil na stôl,“ povedala Bobošíková. Navrchu, ako dodala, svietila hviezda, k vetvičkám sa pricvakli malé sviečky, ovešali reťazami z farebného papiera a občas, keď ich kúpili, aj rachetľami.

Najväčšiu radosť však podľa nej mali, keď sa v kastróle varili salónky. „Do jedných sa dávali orechy, do druhej mak a nechali sa, v pergamenovej škatuli, stuhnúť do rána. Mama ich potom pokrájala na kocky, ktoré sme so sestrou balili do jemného baliaceho papiera alebo pozlátka a stiahli cverničkou,“ opísala najchutnejšiu ozdobu Topoľčianka, podľa slov ktorej, keď neboli salónky, obalil sa do pozlátka orech či menšie jabĺčka. Pod stromčekom ale nebolo nič. „Darčeky?“ pousmiala sa. „Tie sme nemali žiadne. Na to jednoducho nebolo.“

Žiaden kapor, žiadna ryba
Aj štedrovečerný stôl vyzeral, oproti dnešnému, inak. Stál uprostred izby, prestretý červenou konopnou plachtou s pásikmi. Pod ňu sa dal kúsok slamy, aby sa darilo na poli.
„Ešte pred večerou sa zapálila sviečka. Všetci sme si kľakli, pomodlili sa a náš apa zobral do rúk oriešky. Prežehnal sa a hovoril takto: Kútky moje milé, nemám vás čím obdarovať, len týmito malými orieškami. Vy nás zato obdarujte zdravím, šťastím, hojným božským požehnaním a po smrti kráľovstvom nebeským... a do každého hodil jeden orech. Tam boli hádam do leta.“

Prečítajte si tiež Cez načúvanie hrdinky opisuje skutočné príbehy ľudí Čítajte 

Potom nasledovalo jabĺčko. To sa rozkrojilo, pričom každému pripadla štvrtina. Nechýbal samozrejme, med, cesnak a oblátky, ktoré boli veľkým pokušením aj po večeri. „Mama ich vždy zavesila nad šporák, aby nenavlhli. V jednej z nich pritom bola zapečená petržlenová vňať, kvôli zdraviu. Tá sa jesť nesmela. No so sestrou sme ju ale potajomky olúpavali, až kým sme neprišli po ten petržlen.“
Po oplátkach nasledovala sladká fazuľová polievka a hríbovica – zo sušených hríbov a smotany. Obe sa zajedali štedrákom – chlebíkom z holého koláčového cesta. Ako zákusok sa jedli syrovníky či štricle. „Mama tiež robievala pupačky plnené s lekvárom, ktoré piekla v trúbe spolu s koláčmi. Na to ich zabarila mliekom, posypala maslom, makom a nakoniec ich ešte poliala cukrovou vodou,“ dodala Bobošíková.

Spievali pod oknami
Popravde, Štedrý deň na dedine, krátko po vojne, si ani nešlo predstaviť bez tradícií či povier. Keď sa napríklad zapálila sviečka, pozeralo sa, kam sa ohne knôtik. Ku komu sa totiž otočil, ten mal do roka zomrieť. Takisto do domu nesmela vojsť ako prvá cudzia žena. Znamenalo by to nešťastie.
„Spomínam si, že raz, neviem prečo, k nám takto prišla tetka, s ktorou mama driapala perie. Môj apa sa vtedy nahneval, že čo tá stará baba má k nám na Štedrý deň prichádzať. Neskôr sa natiahol nad šporák – pre tabakové listy, čo si tam sušil, a ako si ich bral, padli mu do kýbľa s vodou. Tak bol najedovaný, že je to nešťastie...,“ podotkla, s úsmevom, rodáčka z Tesár, ktorá tento zvyk dodržiava dodnes.

Pre čas po večeri to ale neplatí. Keďže vtedy neboli televízory či rádiá, o program sa starali rozhovory a návštevy susedov. „My, deti, sme sa poobliekali, vyšli von a šli sme „spívat pod okná“. Všade nás zavolali pozrieť, aký majú stromček, pohostili koláčikmi,... a tak sme chodili až do polnoci.“
Spať sa však nešlo. V kostoloch sa slávila polnočná svätá omša – utierňa. Keď sa nešlo na ňu, vstávalo sa pred piatou – na pastiersku omšu.

Pripíjali si aj burgyňákom
Pochopiteľne, čaro Vianoc nevyprchalo ani na Narodenie pána. Frištuk pozostával z pichaných krumplí, oškvarkov i husacej pečene. Na obed bola husacia polievka a z gágorov sa pripravili jelítka.

Prečítajte sitiež Darovali aj svoj čas Čítajte 

Čo sa týka alkoholu, stalo, že sa nepripilo ničím. „Väčšinou sa ale nejaký ušetril. Alebo si ho ľudia pálili doma, z burgyne a ochutili esenciou,“ uviedla seniorka, ktorá si Vianoce spája s hlavne rodinnou pohodu.
„Aj jedlo malo úplne inú, lepšiu, chuť. V kuchyni voňal cesnak, koláče,... bolo to také ako nikdy.“

Slovníček:
utasať – zbiť, olíčiť – vymaľovať, strožák – matrac, kristpán – vianočný stromček, rachetľa – prskavka, roraty – ranná omša, cverna – niť, pichané krumple – zemiaková kaša, frištuk – raňajky, jelítka – jaternice, burgyňa – kŕmna repa.

Syrovník:
Helena Bobošíková: "Neboli by Vianoce, keby sa neboli piekli syrovníčky. Z kysnutého cesta sa povykrajovali šálkou alebo pohárom kolieska, na ktorý sa dávala plnka. Tá bola z kvalitného tvarohu, cukru, vajíčka. Kraje sa pomastili vajíčkom a navrchu sa to posypalo orechmi, škoricou alebo neskôr i kakaom. V peci boli tak dlho, až kým sa nesfarbili pekne dočervena. Dodnes ich robím na Štedrý deň."

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  2. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  3. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  4. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  5. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy
  6. Ako budeme jesť v roku 2020? Letí výstrednosť aj ekológia
  7. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých
  8. Prichádza nová doba: firmy, ktoré riešia spoločenské problémy
  9. Viete, prečo sú dôležité ekologické predajne?
  10. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je?
  1. Zimná dovolenka: Doprajte si slnko a pohodu v Egypte
  2. Košičan Erik Ňarjaš vyzve do tanca parlament!
  3. Úrazy v zimnom období sú častou príčinou práceneschopnosti
  4. OMV otvára novú čerpaciu stanicu v Liptovskom Mikuláši
  5. Stredné školy: Kam a kedy poslať prihlášku?
  6. Rádio Košice počúva každý tretí Košičan
  7. Fixný výnos teraz až do 8 % ročne
  8. Šperk, ktorý sa neodkladá do šperkovnice
  9. Hlavným partnerom súťaže Podnikateľka Slovenska sa stala BILLA
  10. Kúpeľný park Kováčová spustil predaj nových pozemkov
  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 17 275
  2. First moment Turecko: Deväť hotelov len pre dospelých 12 186
  3. Na otočku či pár dní. Tieto výlety za hranice zvládnete hocikedy 10 448
  4. Slovenský magazín čítajú v 83 krajinách sveta. Viete, o čom je? 10 232
  5. Takto by ste sa mali správať v horách, radí horský záchranár 9 317
  6. Tipy od sprievodkyne: Magický Marakéš vás očarí svojimi vôňami 7 337
  7. Obraz, ktorý chceli komunisti do každého bytu, ide na kreditky 7 270
  8. Miesta na Slovensku, o ktorých ste možno nevedeli 6 973
  9. Keď okolo neho kráčali, vždy spal. Čo prežívajú zachránení 6 905
  10. Vydávajú tých, ktorých sa iní báli. Vydavateľstvo Absynt 6 900

Téma: Vianoce

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

V Uhrovci triumf Janegu

Na Troch kráľov sa uskutočnil v Uhrovci nultý ročník Memoriálu Petra Janegu v stolnom tenise neregistrovaných hráčov.

Najlepšie trio v Uhrovci.

Bežci absolvovali prvé kolo

Prvé kolo Topoľčianskej bežeckej ligy bolo na programe 9. januára a bežci opäť zabehli tradičnú 1 míľu (1 609 m). Na štart sa ich postavilo 33.

Rudolf Petrikovič a Ľubomíra Garayová.

Dorastenci zabojujú o titul

V Mestskej športovej hale v Partizánskom sa v sobotu 25. januára 2020 uskutoční už 4. ročník halového futbalového turnaja v kategórii dorastu – Memoriál Emila Mrázika U19.

Opatrovateľka kradla babičke šperky i obrazy

Ležiacu a nevládnu 88-ročnú ženu okrádala od marca 2019.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

SAD Zvolen ruší pre spor s krajom všetky prímestské spoje

Výnimkou budú len linky, ktoré SAD Zvolen prevádzkuje na základe osobitných zmlúv.

Aktualizované 17.40

SAD odkázala, že od soboty nebude premávať na prímestských linkách

Dopravca zrušením spojov reaguje na spor s krajom. Kraj verí, že sa ešte dohodnú.

Zastavila čas v čadčianskej stanici: Bála som sa, že niekto zavolá políciu za obnažovanie

Autorka pozoruhodných fotografií hovorí, že zachytávať chce krásu i nekrásu a umením potrebuje existovať.

Vybrali SME

Už ste čítali?