Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Zažila Vianoce aj počas vojny

Helena Bobošíková z Topoľčian si pamätá aj na Štedrý deň 1944. A ako sama hovorí, tie Vianoce boli vtedy strašné...

Svoje spomienky, ako cenný dar pre deti a vnúčatá, zapisuje Helena Bobošíková do tejto knihy.  Foto: Mario VeverkaSvoje spomienky, ako cenný dar pre deti a vnúčatá, zapisuje Helena Bobošíková do tejto knihy.  Foto: Mario Veverka

Narodila sa v roku 1939, detstvo, spolu s bratom a sestrou, prežila v Tesároch. Dnes má 81 rokov, žije v Topoľčanoch a svoje spomienky uchováva v knihe Rozprávaj babička. No na to, aký bol Štedrý deň, keď na okolí zúrila vojna, žiadne písané slová nepotrebuje.

Prečítajte si tiež Pri turistike našli granát z druhej svetovej vojny Čítajte 

„Tie Vianoce boli vtedy strašné,“ vrátila sa do roku 1944 Helena Bobošíková, rodená Chrkavá .„Môj apa vykopal v záhrade podzemný kryt a tam sme oslavovali – hlavne Veľkú noc. Narodenie pána až tak nie, lebo v ňom bola zima.“
Do bunkra sa ale, ako pokračovala, bála ísť. „Spomínam si, že som bola s babinkou, ktorá sedela pri dverách a vravela, že keď ju má zabiť, nech ju zabije aj tam. Môj apa ma však odtiaľ vzal a utasal čapicou, že tam nemôžem byť, lebo že budú bomby padať,“ načrela do spomienok seniorka, ktorá si tiež pamätá, že v domčeku mali okná podopreté plechmi na pečenie, keby priletela nejaká guľka. „No Vianoce, keď vojna skončila, už boli krásne.“

Dlhé prípravy
Atmosférou najkrajších sviatkov roka začali Tesáre žiť okolo Mikuláša. Deti dostali sušené slivky, jablká, orechy či pár cukríkov, ženy si navzájom pomáhali. Jedna dala vajíčka, druhá jabĺčka, tretia slivky. To budeš mať k Vianociam, vravievali.
Samozrejme, s blížiacim sa Štedrým dňom sa čoraz viac leskol (i voňal) príbytok.

Skryť Vypnúť reklamu

„Musela sa dať čistá slama do strožákov, na ktorých sme v posteliach spávali. Na nich sa natiahlo plátno, čo mama šila rukami,“ opísala predvianočné prípravy Bobošíková. Ako dodala, keďže v tých časoch neexistovali žiadne plávajúce podlahy, žiadna dlažba, koberce alebo iná formy dlážky, len zem, tá sa olíčila, aby bola pekná hnedá. A údilo sa mäso – šunka, klobásy, rebierka..., dymom v otvorenom komíne. „Posledný týždeň sme tiež každé ráno, ešte potme, chodili päť kilometrov do Jacoviec – na roraty. Po nich potom peši späť a do školy,“ spomína na povojnové roky predsedníčka II. denného centra seniorov Nádej.
A tak to šlo až do Vianoc.

Varili salónky
Hoci dnes tradičný vianočný symbol – stromček, zoženiete na x- spôsobov, pred sedemdesiatimi rokmi bola len jedna možnosť.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež Vystavujú najsvätejšie knihy kresťanov Čítajte 

„Deň pred Štedrým večerom šiel apa do hory, povedal, že ide odpíliť kristpán. Keď ho doniesol, zasadil ho do dreveného krížika a položil na stôl,“ povedala Bobošíková. Navrchu, ako dodala, svietila hviezda, k vetvičkám sa pricvakli malé sviečky, ovešali reťazami z farebného papiera a občas, keď ich kúpili, aj rachetľami.

Najväčšiu radosť však podľa nej mali, keď sa v kastróle varili salónky. „Do jedných sa dávali orechy, do druhej mak a nechali sa, v pergamenovej škatuli, stuhnúť do rána. Mama ich potom pokrájala na kocky, ktoré sme so sestrou balili do jemného baliaceho papiera alebo pozlátka a stiahli cverničkou,“ opísala najchutnejšiu ozdobu Topoľčianka, podľa slov ktorej, keď neboli salónky, obalil sa do pozlátka orech či menšie jabĺčka. Pod stromčekom ale nebolo nič. „Darčeky?“ pousmiala sa. „Tie sme nemali žiadne. Na to jednoducho nebolo.“

Žiaden kapor, žiadna ryba
Aj štedrovečerný stôl vyzeral, oproti dnešnému, inak. Stál uprostred izby, prestretý červenou konopnou plachtou s pásikmi. Pod ňu sa dal kúsok slamy, aby sa darilo na poli.
„Ešte pred večerou sa zapálila sviečka. Všetci sme si kľakli, pomodlili sa a náš apa zobral do rúk oriešky. Prežehnal sa a hovoril takto: Kútky moje milé, nemám vás čím obdarovať, len týmito malými orieškami. Vy nás zato obdarujte zdravím, šťastím, hojným božským požehnaním a po smrti kráľovstvom nebeským... a do každého hodil jeden orech. Tam boli hádam do leta.“

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež Cez načúvanie hrdinky opisuje skutočné príbehy ľudí Čítajte 

Potom nasledovalo jabĺčko. To sa rozkrojilo, pričom každému pripadla štvrtina. Nechýbal samozrejme, med, cesnak a oblátky, ktoré boli veľkým pokušením aj po večeri. „Mama ich vždy zavesila nad šporák, aby nenavlhli. V jednej z nich pritom bola zapečená petržlenová vňať, kvôli zdraviu. Tá sa jesť nesmela. No so sestrou sme ju ale potajomky olúpavali, až kým sme neprišli po ten petržlen.“
Po oplátkach nasledovala sladká fazuľová polievka a hríbovica – zo sušených hríbov a smotany. Obe sa zajedali štedrákom – chlebíkom z holého koláčového cesta. Ako zákusok sa jedli syrovníky či štricle. „Mama tiež robievala pupačky plnené s lekvárom, ktoré piekla v trúbe spolu s koláčmi. Na to ich zabarila mliekom, posypala maslom, makom a nakoniec ich ešte poliala cukrovou vodou,“ dodala Bobošíková.

Spievali pod oknami
Popravde, Štedrý deň na dedine, krátko po vojne, si ani nešlo predstaviť bez tradícií či povier. Keď sa napríklad zapálila sviečka, pozeralo sa, kam sa ohne knôtik. Ku komu sa totiž otočil, ten mal do roka zomrieť. Takisto do domu nesmela vojsť ako prvá cudzia žena. Znamenalo by to nešťastie.
„Spomínam si, že raz, neviem prečo, k nám takto prišla tetka, s ktorou mama driapala perie. Môj apa sa vtedy nahneval, že čo tá stará baba má k nám na Štedrý deň prichádzať. Neskôr sa natiahol nad šporák – pre tabakové listy, čo si tam sušil, a ako si ich bral, padli mu do kýbľa s vodou. Tak bol najedovaný, že je to nešťastie...,“ podotkla, s úsmevom, rodáčka z Tesár, ktorá tento zvyk dodržiava dodnes.

Pre čas po večeri to ale neplatí. Keďže vtedy neboli televízory či rádiá, o program sa starali rozhovory a návštevy susedov. „My, deti, sme sa poobliekali, vyšli von a šli sme „spívat pod okná“. Všade nás zavolali pozrieť, aký majú stromček, pohostili koláčikmi,... a tak sme chodili až do polnoci.“
Spať sa však nešlo. V kostoloch sa slávila polnočná svätá omša – utierňa. Keď sa nešlo na ňu, vstávalo sa pred piatou – na pastiersku omšu.

Pripíjali si aj burgyňákom
Pochopiteľne, čaro Vianoc nevyprchalo ani na Narodenie pána. Frištuk pozostával z pichaných krumplí, oškvarkov i husacej pečene. Na obed bola husacia polievka a z gágorov sa pripravili jelítka.

Prečítajte sitiež Darovali aj svoj čas Čítajte 

Čo sa týka alkoholu, stalo, že sa nepripilo ničím. „Väčšinou sa ale nejaký ušetril. Alebo si ho ľudia pálili doma, z burgyne a ochutili esenciou,“ uviedla seniorka, ktorá si Vianoce spája s hlavne rodinnou pohodu.
„Aj jedlo malo úplne inú, lepšiu, chuť. V kuchyni voňal cesnak, koláče,... bolo to také ako nikdy.“

Slovníček:
utasať – zbiť, olíčiť – vymaľovať, strožák – matrac, kristpán – vianočný stromček, rachetľa – prskavka, roraty – ranná omša, cverna – niť, pichané krumple – zemiaková kaša, frištuk – raňajky, jelítka – jaternice, burgyňa – kŕmna repa.

Syrovník:
Helena Bobošíková: "Neboli by Vianoce, keby sa neboli piekli syrovníčky. Z kysnutého cesta sa povykrajovali šálkou alebo pohárom kolieska, na ktorý sa dávala plnka. Tá bola z kvalitného tvarohu, cukru, vajíčka. Kraje sa pomastili vajíčkom a navrchu sa to posypalo orechmi, škoricou alebo neskôr i kakaom. V peci boli tak dlho, až kým sa nesfarbili pekne dočervena. Dodnes ich robím na Štedrý deň."

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  4. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 741
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 896
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 610
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 042
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 737
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 380
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 786
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 468
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 288
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 133
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vianoce

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Nové ohnisko v Topoľčanoch i v Jacovciach

Za aktuálny týždeň pribudlo v okrese Topoľčany až 232 prípadov pozitívne testovaných ľudí na COVID-19. Početnejšie prípady sa objavili v zariadeniach pre seniorov v Topoľčanoch i v Jacovciach.

Zariadenie pre seniorov Komfort.

V Topoľčanoch sa môžete dať pretestovať na 24 miestach

Mesto Topoľčany odporúčame navštíviť odberové miesto podľa miesta bydliska.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?