ruhého polčasu do siete súpera z jedenástky Ľubomír Vičan (39). Vtedy ešte netušil, že pôjde o posledný gól nielen v zápase, ale aj v jeho živote. Futbal bol jeho život i osud Ako sme sa dozvedeli od členov výboru TJ v Hajnej Novej Vsi, Ľubomír Vičan prišiel posilniť hajnoveské mužstvo z Radošiny. Z jednoduchého dôvodu – priženil sa sem. Do kolektívu futbalistov veľmi rýchlo zapadol, lebo bol za každú srandu. V dedine dostal prezývku Gazdíčko a pod ňou ho neskôr poznali úplne všade – dokonca aj v jeho rodnej Radošine, kde pracoval ako krčmár v pohostinstve. Zranenia zo zápasov neobišli ani Gazdíčka – zlomená noha či ruka ho však neodradili od jeho životnej lásky – futbalu. Kvôli práci túto sezónu ešte nehral a ani netrénoval. Na zápas s Orešanmi nastúpil iba preto, lebo Hajnej chýbali hráči, a tak sa išiel prezliecť do dresu s číslom deväť. Za rovnakých okolností skončil na ihrisku i Miroslav Grman, ktorý sa snažil v kritickej chvíli oživovaním vrátiť umierajúceho Ľuboša do života. „Otočil som sa na pravú stranu zálohy, kde Ľuboš hral, a videl som, že leží dole tvárou na zemi. Hneď som tam utekal a začal som spolu s ďalšími s jeho oživovaním. Srdcová činnosť nebola, dávali sme mu umelé dýchanie spojené s masážou srdca, ale bolo vidieť, že Ľuboš nám ide do klinickej smrti. Už od začiatku som tušil, že je zle,“ hovorí Miroslav Grman. Ako masér futbalistov a hokejistov už má s poskytovaním prvej pomoci skúsenosti, ale predsa len „bol to môj kamarát, takže v tomto prípade išlo o niečo iné. Musel som rýchlejšie rozmýšľať a zvažovať každý krok. Sám som mal zrýchlený tep,“ dodáva. „Keď sa to stalo, Hajná Nová Ves išla rozohrávať rohový kop. Hrala sa 36. minúta druhého polčasu, keď som videl, že Ľuboš Vičan leží na zemi. Ešte som si pomyslel, že Gazdíčko zrejme oddychuje - poznal som sa s ním totiž aj osobne,“ povedal nám hlavný rozhodca zápasu Jozef Pastor, ktorý sa z toho stále nemôže spamätať, a preto požiadal oblastný futbalový zväz o krátke uvoľnenie. „Som rozhodcom dlhé roky, ale ešte sa mi také niečo počas zápasov nestalo. Najskôr sme si mysleli, že sa zrazil s hráčom a zapadol mu jazyk alebo mu niečo zabehlo – zub, prípadne žuvačka, lenže nikto okolo neho nebol, išiel do kolien sám. Ihneď mu dával Miro Grman prvú pomoc, sanitka prišla asi za 10 – 12 minút, ale nebolo mu pomoci. V takýchto prípadoch sa zápas ukončuje bez hvizdu a podľa pravidiel by sa mal zopakovať – záleží na dohode oboch mužstiev.“ Zradilo ho srdce Futbalisti z Hajnej si zvyknú po vyhratých zápasoch zakričať notoricky známe ciky-caky-ciky-cak. V nedeľu 15. mája zavládla na ihrisku po skončení stretnutia beznádej, smútok a plač. Srdce jedného z nich zlyhalo vo chvíli, keď to nikto nečakal. Zo sveta odišiel človek, ktorý pre futbal žil a počas neho aj zomrel. Členovia výboru TJ v Hajnej a futbalisti sú otrasení. V žiadnom prípade však nechcú zopakovať zápas s Orešanmi. „Bol to Ľubošov zápas a jeho výhra,“ tvrdia. Ľubomír Vičan nebude chýbať iba na ihrisku, ale predovšetkým najbližším – zvlášť trinásťročnej dcére Nikolke a deväťročnému Lukášovi. Podľa rozhodnutia ObFZ Topoľčany si pri všetkých zápasoch počas minulého víkendu hráči uctili pamiatku zosnulého futbalistu minútou ticha.
