olo do žartu, keď sa dozvedel ,s kým hovorí, lebo kým začal, logicky uvažoval, že hovorí s príbuznou nebohej... Kto a prečo túto nemilú situáciu spôsobil, sa pani Terézia, resp. jej dcéra zaujímala na topoľčianskom magistráte. Dozvedela sa, že na odbor starostlivosti o občanov mestského úradu zatelefonovala vrchná sestra patologického oddelenia topoľčianskej nemocnice a oznámila, že majú v chladničke už tri týždne telo nebohej pani Terézie K. s bydliskom na Streďanskej ulici v Topoľčanoch. Pri overovaní tejto informácie po nešťastnej policajtovej návšteve v nemocnici sa ukázalo, že nebohá sa volá Ažbeta K. a je o šesť rokov staršia ako pani Terézia. Zomrela na internom oddelení nemocnice, kde bola hospitalizovaná. Možno si len domýšľať, čo všetko by si okolo tejto poľutovaniahodnej udalosti dokázal skombinovať spisovateľ. Po vysvetlení trápneho nedorozumia sa však všetci zainteresovaní pani Terézii a jej dcére ospravedlnili. Iba na pána riaditeľa nemocnice Igora Hupku má rodina ťažké srdce, lebo podľa nej nezaujal zodpovedajúci sebakritický postoj k udalosti, takej zahanbujúcej pre inštitúciu, ktorú vedie. Preto dcéra pani Terézie podala sťažnosť na riaditeľa nemocnice presedovi Nitrianskeho samosprávneho kraja.
